POVAŽSKÁ BYSTRICA. Základným účelom projektu Vážskej vodnej cesty (VVC) je komplexné vodohospodárske, energetické a dopravné využitie rieky Váh. Napríklad na VD Kráľová odovzdaného do užívania v roku 1985 je moderná plavebná komora a na najstarších priehradách (Ladce, Ilava, Dubnica) z rokov 1938-50 sú malé plavebné komory pre plte.
Od roku 1999 je VVC považovaná za vodnú cestu európskeho významu. Projekt rieši prepojenie Dunajskej magistrály s Odrou a je rozdelený na štyri základné etapy: splavnenie dolného toku Váhu v úseku Komárno - Sereď, splavnenie úseku Sereď - Púchov, úsek Púchov - Žilina a štvrtou etapou je prepojenie Váhu zo Žiliny s Odrou. Úsek od Komárna po Žilinu má 250 km. Pre splnenie týchto plánov je potrebné vybudovať 46 plavebných úsekov na území SR, z čoho sú do súčasnosti postavené dva. VD a zdrž Selice a VD a zdrž Kráľová.
Ďalších 31 úsekov je postavených čiastočne a 13 úsekov sa ešte nezačalo budovať. "Projekt je mimoriadne náročný z technického a finančného hľadiska a jeho realizácia nebude možná bez maximálnej zainteresovanosti štátu a podpory zo strany Európskej únie. Predbežné výpočty na investičné prostriedky určili na štyri uvedené etapy sumu viac ako 3.6 miliárd eur", uviedol hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica Pavel Machava.
