V obci finišovali pred slávnosťami s rekonštrukciou pódia v skanzene, ktorú stihli. Tak mali vystupujúci viac miesta a lepšie podmienky.
Na pódiu sa vystriedali súbory a ľudové hudby z regiónu, aj zo vzdialenejších častí Slovenska.
Deti z Udiče a pocta usporiadateľom
Program sa začal milým a temperamentným pásmom, v ktorom vystúpil detský folklórny súbor Poniklec z Udiče. Skupinky malých divákov v hľadisku vyprovokovali hry detí na javisku a pustili sa tiež do tancovania.
Potom starosta obce Miroslav Hamar načrel do histórie slávností a spomenul, že s myšlienkou organizovať niečo podobné prišiel bývalý starosta František Máček spoločne so Stanislavom Mikom, riaditeľom vtedajšieho regionálneho kultúrneho strediska. „Vyvinuli nemalé úsilie na zviditeľnenie obce, za čo im patrí od nás veľká vďaka,“ povedal Hamar. Vzápätí na to nasledoval spontánny potlesk obecenstva, ktoré si takto uctilo počin usporiadateľov.
Dana Čižmárová, riaditeľka Považského osvetového strediska z Považskej Bystrice, popriala v závere svojho príhovoru slávnostiam ďalšie úspešné roky existencie.
To naj z regiónu
V pásme Ozveny z hôr si mohli vypočuť a sledovať diváci krásne viachlasové spevy mužov Púchovskej doliny, zvuky pastierskych nástrojov či ťahavé aj žartovné melódie z Prečína, Podmanína, Papradnianskej a Marikovskej doliny, ako aj temperamentné melódie a tance z Kostolca.
Moderátorka Monika Ulická vyzdvihla vysokú úroveň miestneho folklóru okrem iného aj tým, že spomenula zisk tretieho miesta sólistov tanečníkov Janky a Milana Jankoviechovcov na celoštátnej súťaži tanečníkov sólistov Šaffova ostroha v Dlhom Klčove. Práve tí sa predstavili živými čardášmi v sprievodu ľudovej hudby súboru Považan z Považskej Bystrice.
Regrútske pásmo domácich
Domáci boli, samozrejme, najviac zvedaví na to, s čím sa predstaví folklórna skupina Žrnovanka z Hornej Marikovej. Svojím vystúpením priblížila spomienky na časy minulé, konkrétne to, ako sa chodievalo na asentirku do mesta. „Mladí chlapci vyrastali od detstva so svojimi rodičmi, pomáhali im pri poľnohospodárskych prácach, prácach v lese i pri statku. Máloktorí z nich sa dostali do mesta v tých časoch a práve asentirka, teda odvod na vojnu, mal v ich živote dôležitý význam,“ uviedla pred vystúpením moderátorka.
Smiech, dobrá nálada, aj mladí v Žrnovanke
Regrútske pásmo s tancom, spevom i plačom nešťastných frajeriek či materí, ktoré dávali odvedencom rady, ako si dávať pozor na guľky, prekáračky chlapov, írečité obrazy zo života na dedine či vystúpenia bubeníka a nezbedných detí vyvolali v hľadisku smiech a dobrú náladu. „S nápadom prišiel Tonko Šikulinec, aj to všetko spísal. Každý sa potom naučil svoje, zopárkrát sme sa stretli, aby sme dali všetko dohromady,“ prezradila pôvod scenára Helena Žiačiková zo Žrnovanky.
Starších členov súboru veľmi teší, že aj mladí ľudia od nich majú záujem o folklór. „Trvá to asi dva až tri roky. Je síce problém zísť sa na skúšky, viete, už sa to rozbehlo po svete, každý býva inde, ale vždy sa nejako poschádzame,“ povedala Júlia Hehejíková.
Obe ešte dodali, že harmonikára majú jedného až v Jasenici, lebo sa oženil a odišiel tam, že mnohí pracujú a jedna členka dochádza aj s rodinou na skúšky až z Považskej Bystrice.
Aj Ľubica Kyseľová si vždy nájde čas na nácviky súboru, hoci musí záľubu skĺbiť so starostlivosťou o dve deti. „Keď sa chce, dá sa stihnúť všetko,“ prezradila. Scenár ju oslovil. „Regrútske tu ešte nebolo, zdal sa nám to fajn nápad, tak sme sa každý týždeň stretli a skúšali," povedal. Do pásma zapojila aj svoju malú dcérku.
Spomienky na „vyprávky“ chlapov
Anton Šikulinec, ktorý vymyslel scenár, je skromný a hovorí, že všetko nebolo z jeho hlavy. „Dopílili sme to spoločne na skúškach,“ tvrdil.
Prezradil ešte, že si osobne pamätá na búrlivé odvody. „Zažil som melu v Považskej Bystrici, keď jeden náš chrchmák začal vyrývať do regrútov z Domaniže a bola potom bitka. Takže som vychádzal z toho, čo som zažil ja, ale hlavne z vyprávok starých chlapov v dedine, ktorí sa ešte bili na Piave a čo zažili, sa zachovalo dodnes,“ vysvetľuje Šikulinec.
Po regionálnom folklórnom pásme nasledovalo vystúpenie Vršatca a ťahákom slávností bol súbor Zemplín.
Vrtuľník a spleť jazykov v hľadisku
Na slávnostiach bol aj sľúbený vrtuľník, pristál však pre nepriaznivé počasie len dvakrát. „Jedného staršieho obyvateľa, ktorý má operované srdiečko a veľmi sa na cestu tešil, však odviezli. Mal veľkú radosť, že si mohol pozrieť obec aj zhora,“ povedal starosta Hamar.
Dodal, že s účasťou na slávnostiach je veľmi spokojný. „Nie všetko vyšlo podľa našich predstáv, ale účasť je rekordná. Prišlo veľa rodákov, v hľadisku počuť češtinu aj angličtinu. Slávnosti prilákali aj ľudí pôvodom z Kórey, ktorým sa náš folklór veľmi páči,“ hovoril spokojne Hamar.
Výber a sprievodné akcie
Dana Čižmárová z osvetového strediska povedala, že v každom ročníku sa snažia predstaviť domácu folklórnu skupinu Žrnovanka, regionálne súbory a sólistov.
„Predstavujeme hlavne tie, ktoré získali nejaké ocenenia alebo boli úspešné, aktívne pracujú,“ dodala. Aj na jubilejnom ročníku sa snažili predstaviť to najlepšie.
Pripravené boli tiež sprievodné akcie. „Ide o výstavu prác členiek Klubu paličkovanej čipky, ktorý pracuje pri POS a tradičnej marikovskej výšivky, prezentácie remeselníkov, tradičných kuchýň z regiónu a výstavku ľudových hudobných nástrojov. Pre deti sú určené tvorivé dielne. Môžu vyrábať výrobky ľudového charakteru,“ povedala Čižmárová.
Deti lákali aj rôzne atrakcie ako nafukovacia megašmykľavka, trampolína a iné. Neodolali ani maškrtám tradičných kuchýň, hlavne tým sladkým. Kuchárky lákali aj nás. „Dajte si pravé podmanínske osúchy, máme zemiakové aj cesnakové. Dali by sme vám aj zo zemiakovej baby, ale tá sa už dávno minula,“ skonštatovala pani Mária. Prečínčanky z nej ešte mali a bola naozaj výborná. Chutné boli aj dobroty Nimničaniek či hornomarikovská zemiaková placka plnená mäsom. „Je to naša špecialita spolu s pagáčom s oškarkyma,“ poučili nás ženy.
