POVAŽSKÁ BYSTRICA. Výtvarník strednej generácie Adam Pociecha patrí medzi popredných poľských grafických výtvarníkov. Narodil sa v roku 1958 v meste Balim.
Výtvarné umenie študoval najskôr v poľskom meste Nowy Wisnicz, neskôr študoval na Fakulte grafického umenia v Katowiciach a na Akadémii výtvarného umenia v Krakowe. Štúdiá ukončil v roku 1987. Od tohto obdobia sa zúčastňuje individuálnych a kolektívnych výstav v Poľsku a zahraničí.
Návšteva v škole
V škole v Krakowe sa zoznámil aj s Milanom Mazúrom. „Je profesorom a vedie oddelenie dizajnu a úžitkovej grafiky. Stretli sme sa asi pred piatimi rokmi. Vášnivo mi vtedy ukazoval tvorbu svojich študentov, ktorých učil klasickú kresbu. Tú by mal ovládať každý výtvarník. Takú, ktorá vychádza z klasickej reality a je linkovou kresbou, ktorú už dnes vidieť málo kde. Dohodli sme sa na spolupráci pri výuke talentov zo Slovenska. Tak dostali naši študenti priestor v Katowiciach,“ spomína kurátor výstavy Milan Mazúr.
Tvorba
Individuálne vystavoval na viac ako tridsiatich výstavách. V roku 1993 sa stal čestným členom nemeckých umelcov v meste Langenfeld. V grafickej tvorbe Adam Pociecha dospel k vlastnému výtvarnému výrazu, poznačenému bádavým meditatívnym prístupom pri stvárňovaní vlastných myšlienok a predstáv. V jeho leptoch a grafických listoch podporených sépiovou tóninou sa prelínajú poetické imaginácie, podporené súčasnými reáliami, s konfrontáciou „Pociechovského“ sveta nadskutočného.
„Poliaci sú virtuózi v posúvaní umenia do Európy. Najmä plagátu, ktorý vychádza z poctivej klasiky, ktorá sa dnes už, bohužiaľ, nenosí. Naša spolupráca dospela do stavu, keď sme ho vyzvali s riaditeľkou MG Art galérie, aby prišiel vystavovať do Považskej Bystrice. Pociechov cyklus starej architektúry, prepojený odvážnym prelínaním gotiky s barokom, sa dostáva až k medziľudským vzťahom. Poliaci nám majú stále v tomto smere čo povedať nielen v grafike dizajnu, ale aj tej súčasnej, ktorú autor jasne pomenoval. Preto fandím tejto výstave,“ dodal Milan Mazúr.
Grafické tajomno
Poznávacím znakom Pociechovej grafickej tvorby sú rôzne kompozičné variácie, v ktorých autor vytvára kompozície ďalších architektúr, ktoré prichádzajú od jednoduchých monochromatických foriem k zložitejším a komplexnejším výtvarným témam spojených s interiérom a exteriérom.
„Prečo grafika? Prečo architektúra? Neviem vám presne odpovedať. Dlhé roky som sa zaujímal o ľudí, človeka. Neviem, ako sa to stalo, ale náhle ma začala zaujímať architektúra. Každý umelec musí rozmýšľať nad tým, čo opustí jeho ateliér. Teoreticky môže byť grafikom každý, kto si kúpi počítač a grafický program. Nestačí to však! Každý nápad či myšlienka sa musia „povedať“ do ťahov ruky a zároveň mysle. Nevedno, čo bude na obrázku, pokiaľ nezačne dostávať jednotlivé tvary a kontúry. Je to tajomné a fascinujúce, má to svoj náboj,“ hovorí Pociecha.
Dodá, že architektúra je súčasťou nášho života. „Grafické znázornenie historických budov mi pripomína biológiu človeka. Svojimi tvarmi niečo pripomínajú. Sú akoby súčasťou ľudí, ktorí ich realizovali. Je v nich stále cítiť ich ducha,“ dodal autor.
