Európska komisia posudzovala a schválila projekt Považskej vodárenskej spoločnosti.
DUBNICA NAD VÁHOM. Cieľom projektu je zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, ako aj zber a čistenie odpadových vôd v okrese Ilava. Ide o investíciu za viac ako 54 miliónov eur bez DPH. Podstatný je príspevok z Kohézneho fondu, časť financií ide aj zo štátneho rozpočtu SR.
Zvýšenie pripojenia
Projekt má vylepšiť komunálnu čistiareň odpadových vôd Dubnica nad Váhom a prebuduje sa vďaka nemu komunálna čistiareň odpadových vôd Ilava na centrálnu čerpaciu stanicu. Čistiareň odpadových vôd Dubnica nad Váhom bude mať kapacitu približne 50-tisíc obyvateľov s bežnou spotrebou.
„Súčasne sa zvýši pripojenie na verejnú kanalizáciu minimálne na 85 percent existujúcich producentov v projektových územiach vybudovaním bezmála 40-tisíc metrov gravitačnej kanalizácie, 15 čerpacích staníc a 7991 metrov výtlačného kanalizačného potrubia,“ informoval hovorca envirorezortu Maroš Stano a dodal, že na tento novovybudovaný kanalizačný systém sa pripojí vyše 6-tisíc obyvateľov.
V rámci projektu sa vybuduje aj 13 891 metrov vodovodného potrubia, na ktoré sa novo pripojí až 3222 obyvateľov.
Lokalita
Generálny riaditeľ Považskej vodárenskej spoločnosti Ján Balušík hovorí, že v pôvodnom zámere sa uvažovalo s realizáciou na oboch stranách Váhu, a tak sa to aj projektovalo. Na ministerstve životného prostredia bola odsúhlasená nakoniec len jedna strana, čiže ľavý breh. „Je nám veľmi ľúto, že časť z projektu vypadla," uviedol Balušík. Dodal, že napríklad obec Pruské je už pomaly malým mestečkom a investíciu by si zaslúžila.
Doplnil, že projekt zahŕňa lokalitu od Ladiec cez Tunežice, Košecu, Klobušice, Ilavu, Prejtu až po Dubnicu nad Váhom a Novú Dubnicu. „V Dubnici nad Váhom bude centrálna čistiareň odpadových vôd. Ide do rekonštrukcie, aby spĺňala parametre čistenia odpadových vôd, ktoré stanovuje európska smernica pre odstraňovanie dusíka a fosforu," spresnil Balušík.
S výstavbou by chceli začať ešte tento rok. „Dúfam, že všetko pôjde dobre. Projekt už je vysúťažený, generálnym dodávateľom bude Váhostav. Malo by sa skončiť v roku 2015,“ informoval riaditeľ.
Napájanie a vysvetľovanie
Ešte predtým, než sa Považská vodárenská spoločnosť do projektu zapojila, ľuďom vysvetľovali, čo bude znamenať pre nich napojenie. „S ľuďmi sa o napájaní hovorilo. Potom sa prihlasovali a na základe toho sa robil predpoklad pre projekt. Išli sme do neho teda s číslami, ktoré boli čiastočne overené,“ vysvetľuje Balušík.
Dodáva, že stopercentnú napojenosť spoločnosť zabezpečiť nemôže. Pri takýchto projektoch majú totiž prísne stanovené pravidlá spojené s finančnými analýzami. Do úvahy sa musí brať aj ekonomická stránka. „Je totiž nemysliteľné ťahať dlhé prípojky preto, aby sa napojili dve chalupy. Musí to mať aj nejaký ekonomický efekt a napojenosť musí byť vyššia, musí ísť o rozsiahlejšie zastavané časti,“ vysvetľuje Balušík.
Hodnotenie samospráv
V uplynulých dňoch sa po rokoch dozvedeli skvelú správu aj v Košeci. „Ide o veľký projekt, ktorý umožní našej obci stať sa modernou obcou s plne vybavenou infraštruktúrou. Verím, že do roku 2015 sa podarí zámer zrealizovať minimálne v pôvodných parametroch, to znamená kompletné vybudovanie kanalizačnej siete v našej obci a dobudovanie vodovodu na uliciach, kde v súčasnosti chýba. Spojenie Ladiec, Košece a Ilavy do modernizovanej čistiarne odpadových vôd v Dubnici nad Váhom bude veľkým krokom vpred aj v oblasti ochrany životného prostredia, keďže v súčasnosti sú splaškové vody riešené v predmetnom území najmä žumpami,“ povedal starosta Košece Radomír Brtáň.
V Ilave sa dotkne projekt najmä mestskej časti Klobušice a prečerpávačky. „V Ilave sa možno bude meniť časť starého potrubia, ale dôležité sú pre nás najmä Klobušice. Ide o nové domy a bytovku. Nepoznáme zatiaľ harmonogram prác, ale verím, že dôjde k stretnutiam medzi vodárenskou spoločnosťou a mestami či obcami,“ skonštatoval primátor Ilavy Štefan Daško.
Veľký prínos to bude aj pre Dubnicu nad Váhom, ako uviedla Ivana Tepličková z mestského úradu. „Očakávame kompletné odkanalizovanie mestskej časti Prejta. Mesto neriešilo koncepčne kanalizáciu v tejto lokalite viacero rokov, aj keď je nevyhnutná. Nemohli sme ani narušiť projekt, na ktorom sa sledovali aj parametre jeho udržateľnosti, čiže napojenia domácností,“ povedala o probléme Tepličková.
Dodala, že aj nové domy v Prejte boli postavené so systémom vyvážania žúmp. Tento problém by mal byť po dokončení projektu vyriešený.
Autor: MK, BERKO
