PRAZNOV. V letnom amfiteátri v Praznove sa v nedeľu 12. augusta predstavili v programe folklórne skupiny Praznovanka a Limbora, spevácka skupina Manínec, heligonkárka Vlasta Mudríková, folklórne súbory Jedľovina a Považan a ľudová hudba folklórneho súboru Považan.
Domáci a ich pásmo
Folkloristi z Praznova si pripravili pásmo plné autentických piesní z ich dediny okorenené vtipnými prekáračkami starej matere, žien a mládencov. Diváci si mohli pozrieť, ako to vyzeralo kedysi na dedine, keď sa chodili kosiť lúky a zbierať seno. Štipľavý a svojský humor ich mimoriadne pobavil. „Okrem toho, že máme radi folklór, sme aj divadelníci. Základ tohto pásma už máme hotový dlhšie, ale niektoré doplnky sme vytvorili až tesne pred slávnosťami. Chceli sme využiť trošku nášho ochotníckeho umenia,“ prezradila Oľga Tomanová, ktorá vystupovala na javisku ako mamka s poriadne podrezaným jazykom.
„Ja už si dosť pamätám, takže niektoré prekáračky medzi mnou a tým mladým, ktorému sa akože páčila moja dcéra, sú viac-menej autentické. Moja mama sa dožila vysokého veku, deväťdesiat rokov. Veľa mi porozprávala, takže mám informácie z prvej ruky, čo sa týka piesňového materiálu aj rozprávania, ako to kedysi vyzeralo,“ spresnila Tomanová.
Praznovčania majú aj iné pásma. „Úspešné bolo napríklad to o krštení. Keď sme s ním vystupovali na zábave, ľudia až výskali od smiechu. Tu sa to môže urobiť viac aj s divadelnými prvkami. Samozrejme, na súťažiach to krešeme,“ vysvetlila pani Oľga. Dodala ešte, aby sme zašli na kus reči aj za Jožkom Dvorščíkom, ktorý má najväčšiu zásluhu na zostavovaní pásiem.
Bola to škola života
Jozef Dvorščík prezradil, ako to u nich robia, aby skĺbili činnosť folklórneho súboru s prácou a povinnosťami. „Všelijako to riešime, lebo niektorí chlapi chodia do roboty, a nie je pre nich jednoduché prísť na skúšku. Niektorí sú dôchodcovia, tí už nemajú taký problém. Ale snažíme sa, vždy sa nejako dohodneme,“ povedal pán Jozef.
Dodal, že chlapská zložka súboru sa pridala k ženám asi pred devätnástimi rokmi. A odkiaľ čerpá materiál on? „U nás v dedine sa pri mnohých príležitostiach v minulosti spievalo a spieva sa dodnes. Našťastie sa to uchovalo. Pieseň tu patrila k životu. Napríklad, aj keď sa chodilo na pole s kravami. Takže to bola škola života, ktorá mi dala základy pre nejaké vystupovanie teraz a námety,“ prezradil Jozef Dvorščík.
