BELUŠA. Ľudia hovoria, že už teraz je po čiastočnom oživení činnosti v lome situácia zlá a zvýšenie by malo na kvalitu ich života v lokalite veľmi zlé následky.
Belušské Slatiny sú súčasťou obce Beluša, ktorá má šesťtisíc obyvateľov.
Je to príšerné
Ľudia sa obávajú neúmernej záťaže prachom a hlukom, ktorá súvisí hlavne s dopravou, ale aj odstrelmi pri ťažbe.
„Ráno, ako začnú ťažiť a jazdiť tie tatriská, aj sa bojíme chodiť po hornej ceste. Radšej ideme spodkom. Jazdia od rána až do večera, len cez víkendy máme pokoj. Je to príšerné, ako tu máme teraz bývať?“ posťažovala si dôchodkyňa pani Elena, ktorá býva pod cestou v Belušských Slatinách už 45 rokov. Po osemdesiatom deviatom bol podľa nej útlm, teraz je to však hrozné. „Ak to bude ešte viac, bude to neúnosné. Nikto tu s tým nesúhlasí. Nič si tu ani nedopestujeme pre ten prach a aj v noci sa tu zle spí,“ prezradila. Priezvisko povedať nechcela. „No, a ešte by mi potom niekto kameňom rozbil okná,“ tvrdila.
Podľa iného obyvateľa pána Jozefa má ťažba aj iné následky. „Cesta sa kazí a nikto sa o to nestará," hodnotí pán Jozef. Dodáva, že v lome robil tridsať rokov. „Nerobila sa ani tretina z toho, čo sa robí teraz. Odchádzal som v roku 1991 na dôchodok. Robil som na bagri, neskôr mínera a potom na expedícií. Neviem si predstaviť, že by sa mala ťažba zvýšiť. To je hlúposť. Čo tu už máme vykapať, či čo?“ rozhorčoval sa osemdesiatročný dôchodca.
Hnevá ho aj to, že z ťažby miestni ľudia nemajú nič. „Príde jeden, ťaží a zbohatne a predá to ďalšiemu, a ten zase ťaží. A čo majú z toho ľudia, ktorí tu žijú?“ spýtal sa.
Ťažba a cestovný ruch
Mladým ľuďom prekáža aj iná vec. Boja sa absolútneho umŕtvenia aktivít v oblasti cestovného ruchu, ktoré môžu oživiť región a priniesť výhody obyvateľom.
„Bývam tu deväť rokov a pamätám si veľmi dobré prvé leto, keď sme prišli. Chodilo sem veľa ľudí, aj z cudziny. Páčila sa im príroda. Odvtedy to upadá, zhoršuje sa. Potenciál pre rekreáciu pritom je. V oblasti sú liečivé pramene, možnosti na turistiku, cyklistiku, lyžovanie. Perspektívne je do budúcnosti lepšie riešiť cestovný ruch pre miestnych ľudí ako kameňolom. Za niekoľko rokov surovinu vyťažia, zostane tu zničená krajina a padne aj minimum pracovných príležitostí. Ak sa rozvinie cestovný ruch, ľudia budú mať aj po rokoch možnosť nájsť prácu priamo tu,“ myslí si Dominika Dolívková.
Posťažovala sa aj na dopady dopravy. „Je tu úzka cesta, niekde sa ťažko obídu dve autá a chodci nemajú vôbec kadiaľ ísť. Ako tu bude jazdiť také množstvo nákladných áut si vôbec neviem predstaviť. Chodník by sa možno dal vyriešiť. Ale čo ten prach? Musím ho utierať dva až trikrát za týždeň. Je to neznesiteľné, ako sa práši,“ doplnila Dominika.
Odradí to investorov
Starosta Ján Prekop hovorí, že sa objavili pokusy aktivizovať cestovný ruch, čo samospráva uvítala. Po schválení zámeru to bude neisté.
„Máme investora, ktorý chce budovať v kúpeľnom meste aquapark a robiť ďalšie aktivity. Ak by bola príliš intenzívna doprava cez celú obec, určite by ho to odradilo,“ tvrdí starosta.
Riziko smrteľných úrazov
Samospráva sa obáva tiež zvýšenia rizika smrteľných úrazov chodcov a cyklistov na ceste.
„Čo sa týka ťažby v schválenom dobývacom priestore, ročne to bolo doteraz okolo 150-tisíc ton a teraz sa predpokladá 400 až 450-tisíc ton. Z hľadiska dopravy je to pre obec neprijateľné. Obávame sa smrteľných prípadov na ceste. Nie je možné už teraz sa vyhnúť kamiónovej doprave. Pri zvýšení si neviem predstaviť, ako sa tu budú pohybovať cyklisti alebo matky s kočíkmi. Sto alebo dokonca dvesto kamiónov denne je už príliš veľa,“ zhodnotil starosta obce.
Dodáva, že sa nedá súhlasiť s ďalším zhoršovaním kvality života a bývania v obci po zvýšení ťažby. „Dúfam, že kompetentné orgány uznajú, že takáto prepravná činnosť je pre obec neprijateľná,“ hovorí starosta obce Beluša.
Posudzovanie vplyvov
Zámer sa posudzuje v rámci EIA, čo je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia vyhovelo požiadavke navrhovateľa zámeru, Cestným stavbám Žilina, ktoré žiadali upustiť od variantného riešenia navrhovanej činnosti.
„V súčasnosti pokračuje proces posudzovania vplyvu na životné prostredie pripomienkovaním zámeru. Tento zámer bol zaslaný všetkým dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Nasledovať bude stanovenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti. Výsledkom procesu posudzovania bude záverečné stanovisko, či sa navrhovaná činnosť odporúča. Ak, tak za akých podmienok. Záverečné stanovisko má však odporúčací charakter a nie je povolením. Je len podkladom pre povoľovacie konanie,“ informoval Maroš Stano, hovorca ministerstva.
Nerešpektujú ich
Zástupca občianskeho združenia Naša Beluša a poslanec zastupiteľstva Michal Martinák hovorí, že už pri doterajšej doprave sa porušujú niektoré opatrenia, ktoré majú zabrániť negatívnym dopadom na život ľudí. „Počas celého rokovania so spoločnosťou sa upozorňovalo na to, aby sa upravili kalové jamy, aby voda nestekala do potoka, lebo má to byť čistý horský potok, aby sa upratovala cesta, a tak znížila prašnosť, aby sa nevozila nezakrytá ruda a podobne. Ale opatrenia vyzneli do stratena, nerešpektujú sa,“ hovorí Martinák. Zástupcovia združenia sa veľmi obávajú toho, čo všetko ešte prinesie ťažba ľuďom k v obci.
Masová ťažba pre cementárne by podľa Michala Martináka z občianskeho združenia Naša Beluša tiež celkom zabila rekreačný potenciál lokality.
„Ťažba bola ešte v období socializmu, ale bola vždy primeraná regiónu. Ťažil sa tu štrk, ktorý bol na cesty, možno nejaký drobný stavebný štrk. K nárastu došlo, až keď cestné stavby začali navážať kameň pre stavbu diaľnice a podobné stavby. V súčasnosti je problém hlavne v tom, že už sa upúšťa od myšlienky ťažby stavebného kameňa a má sa realizovať masová ťažba pre cementárne,“ hovorí Martinák.
Studená sprcha
Martinák dodáva, že zvýšenie ťažby pre obec znamená nárast ťažkej nákladnej dopravy a sekundárne zničenie rekreačnej oblasti, ktorá je časťou Beluše a bola doposiaľ vedená ako rekreačná a kúpeľná oblasť pre celý región.
„Od začiatku upozorňujeme na to, že ekonomický a spoločenský prínos tejto oblasti by mal byť v niečom úplne inom a likvidujeme miestny potenciál ťažbou. Tlačili sme na to, aby to šlo do útlmu a aby dostalo územie opäť šancu. Zohnali sme investorov, ktorí sú ochotní ísť do kúpalísk, športovísk a do aktivít v oblasti rekreácie, a preto zámer rozšírenia bol pre nás ako ľadová sprcha. Namiesto útlmu viac ako trojnásobné zvýšenie ťažby dolinu úplne zabije. Nebezpečná nie je samotná ťažba, ale jej dôsledky. Nie je tu na to stavaná cesta, nie sú tu chodníky, zvýši sa prašnosť aj exhaláty, bude to mať dosah aj na zdravie ľudí,“ hovorí Martinák.
Šumy o ťažbe boli podľa neho už skôr, ale konkrétna informácia došla pred necelým mesiacom, keď obec dostala zámer o zvýšení ťažby. „Obec aj občianske združenie sú v konaní zúčastnené osoby,“ hovorí Martinák a dodáva, že sa budú snažiť urobiť pre obec maximum.
Podčiarkuje dobrú spoluprácu obyvateľov, samosprávy a občianskeho združenia. To spúšťa v obci aj petičnú akciu, ktorá potrvá do septembra. Termín verejného prerokovanie zámeru s občanmi, ktoré by sa malo uskutočniť, zatiaľ nie je známy.
