Ťažba môže celkom zabiť potenciál rekreačnej oblasti

V lome neďaleko Belušských Slatín by sa mala zvýšiť kapacita ťažby. Ľudia tvrdia, že je to neprípustné. Občianske združenie Naša Beluša hovorí o studenej sprche, ktorá prišla po snahách o utlmenie činnosti. Spúšťajú petičnú akciu.

Pohyb áut po miestnej komunikácii, ktorá ide zastavaným územím by sa mal tiež strojnásobiť. ľudia hovoria, že prašnosť a hluk by už boli neznesiteľné.Pohyb áut po miestnej komunikácii, ktorá ide zastavaným územím by sa mal tiež strojnásobiť. ľudia hovoria, že prašnosť a hluk by už boli neznesiteľné. (Zdroj: DP)

BELUŠA. Ľudia hovoria, že už teraz je po čiastočnom oživení činnosti v lome situácia zlá a zvýšenie by malo na kvalitu ich života v lokalite veľmi zlé následky.

Belušské Slatiny sú súčasťou obce Beluša, ktorá má šesťtisíc obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to príšerné

Ľudia sa obávajú neúmernej záťaže prachom a hlukom, ktorá súvisí hlavne s dopravou, ale aj odstrelmi pri ťažbe.

„Ráno, ako začnú ťažiť a jazdiť tie tatriská, aj sa bojíme chodiť po hornej ceste. Radšej ideme spodkom. Jazdia od rána až do večera, len cez víkendy máme pokoj. Je to príšerné, ako tu máme teraz bývať?“ posťažovala si dôchodkyňa pani Elena, ktorá býva pod cestou v Belušských Slatinách už 45 rokov. Po osemdesiatom deviatom bol podľa nej útlm, teraz je to však hrozné. „Ak to bude ešte viac, bude to neúnosné. Nikto tu s tým nesúhlasí. Nič si tu ani nedopestujeme pre ten prach a aj v noci sa tu zle spí,“ prezradila. Priezvisko povedať nechcela. „No, a ešte by mi potom niekto kameňom rozbil okná,“ tvrdila.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa iného obyvateľa pána Jozefa má ťažba aj iné následky. „Cesta sa kazí a nikto sa o to nestará," hodnotí pán Jozef. Dodáva, že v lome robil tridsať rokov. „Nerobila sa ani tretina z toho, čo sa robí teraz. Odchádzal som v roku 1991 na dôchodok. Robil som na bagri, neskôr mínera a potom na expedícií. Neviem si predstaviť, že by sa mala ťažba zvýšiť. To je hlúposť. Čo tu už máme vykapať, či čo?“ rozhorčoval sa osemdesiatročný dôchodca.

Hnevá ho aj to, že z ťažby miestni ľudia nemajú nič. „Príde jeden, ťaží a zbohatne a predá to ďalšiemu, a ten zase ťaží. A čo majú z toho ľudia, ktorí tu žijú?“ spýtal sa.

Ťažba a cestovný ruch

Mladým ľuďom prekáža aj iná vec. Boja sa absolútneho umŕtvenia aktivít v oblasti cestovného ruchu, ktoré môžu oživiť región a priniesť výhody obyvateľom.

SkryťVypnúť reklamu

„Bývam tu deväť rokov a pamätám si veľmi dobré prvé leto, keď sme prišli. Chodilo sem veľa ľudí, aj z cudziny. Páčila sa im príroda. Odvtedy to upadá, zhoršuje sa. Potenciál pre rekreáciu pritom je. V oblasti sú liečivé pramene, možnosti na turistiku, cyklistiku, lyžovanie. Perspektívne je do budúcnosti lepšie riešiť cestovný ruch pre miestnych ľudí ako kameňolom. Za niekoľko rokov surovinu vyťažia, zostane tu zničená krajina a padne aj minimum pracovných príležitostí. Ak sa rozvinie cestovný ruch, ľudia budú mať aj po rokoch možnosť nájsť prácu priamo tu,“ myslí si Dominika Dolívková.

Posťažovala sa aj na dopady dopravy. „Je tu úzka cesta, niekde sa ťažko obídu dve autá a chodci nemajú vôbec kadiaľ ísť. Ako tu bude jazdiť také množstvo nákladných áut si vôbec neviem predstaviť. Chodník by sa možno dal vyriešiť. Ale čo ten prach? Musím ho utierať dva až trikrát za týždeň. Je to neznesiteľné, ako sa práši,“ doplnila Dominika.

SkryťVypnúť reklamu

Odradí to investorov

Starosta Ján Prekop hovorí, že sa objavili pokusy aktivizovať cestovný ruch, čo samospráva uvítala. Po schválení zámeru to bude neisté.

„Máme investora, ktorý chce budovať v kúpeľnom meste aquapark a robiť ďalšie aktivity. Ak by bola príliš intenzívna doprava cez celú obec, určite by ho to odradilo,“ tvrdí starosta.

Riziko smrteľných úrazov

Samospráva sa obáva tiež zvýšenia rizika smrteľných úrazov chodcov a cyklistov na ceste.

„Čo sa týka ťažby v schválenom dobývacom priestore, ročne to bolo doteraz okolo 150-tisíc ton a teraz sa predpokladá 400 až 450-tisíc ton. Z hľadiska dopravy je to pre obec neprijateľné. Obávame sa smrteľných prípadov na ceste. Nie je možné už teraz sa vyhnúť kamiónovej doprave. Pri zvýšení si neviem predstaviť, ako sa tu budú pohybovať cyklisti alebo matky s kočíkmi. Sto alebo dokonca dvesto kamiónov denne je už príliš veľa,“ zhodnotil starosta obce.

Dodáva, že sa nedá súhlasiť s ďalším zhoršovaním kvality života a bývania v obci po zvýšení ťažby. „Dúfam, že kompetentné orgány uznajú, že takáto prepravná činnosť je pre obec neprijateľná,“ hovorí starosta obce Beluša.

Posudzovanie vplyvov

Zámer sa posudzuje v rámci EIA, čo je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia vyhovelo požiadavke navrhovateľa zámeru, Cestným stavbám Žilina, ktoré žiadali upustiť od variantného riešenia navrhovanej činnosti.

„V súčasnosti pokračuje proces posudzovania vplyvu na životné prostredie pripomienkovaním zámeru. Tento zámer bol zaslaný všetkým dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Nasledovať bude stanovenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti. Výsledkom procesu posudzovania bude záverečné stanovisko, či sa navrhovaná činnosť odporúča. Ak, tak za akých podmienok. Záverečné stanovisko má však odporúčací charakter a nie je povolením. Je len podkladom pre povoľovacie konanie,“ informoval Maroš Stano, hovorca ministerstva.

Nerešpektujú ich

Zástupca občianskeho združenia Naša Beluša a poslanec zastupiteľstva Michal Martinák hovorí, že už pri doterajšej doprave sa porušujú niektoré opatrenia, ktoré majú zabrániť negatívnym dopadom na život ľudí. „Počas celého rokovania so spoločnosťou sa upozorňovalo na to, aby sa upravili kalové jamy, aby voda nestekala do potoka, lebo má to byť čistý horský potok, aby sa upratovala cesta, a tak znížila prašnosť, aby sa nevozila nezakrytá ruda a podobne. Ale opatrenia vyzneli do stratena, nerešpektujú sa,“ hovorí Martinák. Zástupcovia združenia sa veľmi obávajú toho, čo všetko ešte prinesie ťažba ľuďom k v obci.

lombelusa2web.jpg

Masová ťažba pre cementárne by podľa Michala Martináka z občianskeho združenia Naša Beluša tiež celkom zabila rekreačný potenciál lokality.

„Ťažba bola ešte v období socializmu, ale bola vždy primeraná regiónu. Ťažil sa tu štrk, ktorý bol na cesty, možno nejaký drobný stavebný štrk. K nárastu došlo, až keď cestné stavby začali navážať kameň pre stavbu diaľnice a podobné stavby. V súčasnosti je problém hlavne v tom, že už sa upúšťa od myšlienky ťažby stavebného kameňa a má sa realizovať masová ťažba pre cementárne,“ hovorí Martinák.

Studená sprcha

Martinák dodáva, že zvýšenie ťažby pre obec znamená nárast ťažkej nákladnej dopravy a sekundárne zničenie rekreačnej oblasti, ktorá je časťou Beluše a bola doposiaľ vedená ako rekreačná a kúpeľná oblasť pre celý región.

„Od začiatku upozorňujeme na to, že ekonomický a spoločenský prínos tejto oblasti by mal byť v niečom úplne inom a likvidujeme miestny potenciál ťažbou. Tlačili sme na to, aby to šlo do útlmu a aby dostalo územie opäť šancu. Zohnali sme investorov, ktorí sú ochotní ísť do kúpalísk, športovísk a do aktivít v oblasti rekreácie, a preto zámer rozšírenia bol pre nás ako ľadová sprcha. Namiesto útlmu viac ako trojnásobné zvýšenie ťažby dolinu úplne zabije. Nebezpečná nie je samotná ťažba, ale jej dôsledky. Nie je tu na to stavaná cesta, nie sú tu chodníky, zvýši sa prašnosť aj exhaláty, bude to mať dosah aj na zdravie ľudí,“ hovorí Martinák.

Šumy o ťažbe boli podľa neho už skôr, ale konkrétna informácia došla pred necelým mesiacom, keď obec dostala zámer o zvýšení ťažby. „Obec aj občianske združenie sú v konaní zúčastnené osoby,“ hovorí Martinák a dodáva, že sa budú snažiť urobiť pre obec maximum.

Podčiarkuje dobrú spoluprácu obyvateľov, samosprávy a občianskeho združenia. To spúšťa v obci aj petičnú akciu, ktorá potrvá do septembra. Termín verejného prerokovanie zámeru s občanmi, ktoré by sa malo uskutočniť, zatiaľ nie je známy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Chcela v Prešove dobrú kávu. Dnes praží pre desiatky kaviarní
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  4. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  5. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  6. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  7. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  8. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  1. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. LESY SR obnovili 100 km lesných ciest
  4. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  5. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  6. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti
  7. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  8. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  1. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 16 152
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 5 530
  3. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 4 223
  4. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 824
  5. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín 3 182
  6. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 2 800
  7. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 2 613
  8. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 2 575
  1. Vladimír Bojničan: Ruská invázia na Ukrajinu ako logické pokračovanie kultúrnej vojny – porovnanie hodnôt, cieľov a ideológií
  2. Elena Antalová: Keď sme boli aj kultúrni bratia
  3. Otilia Horrocks: VW, Tesco… a kto bude ďalší? Hon na zahraničné firmy ako predohra k ústavným zmenám ?
  4. Marcel Stropkay: Toto nie je chyba. Toto je systém.
  5. Monika Albertiová: Projekt PVE Málinec: Otázka spravodlivosti, dôvery a úcty k miestnym ľuďom a krajine
  6. Miroslav Daniš: Koniec parlamentnej demokracie na Slovensku
  7. Dávid Polák: Rozmanitý Izrael: Spoločnosť plná kontrastov
  8. Adam Ustupsky : Otázka : Môže cirkev slúžiť ako biely kôň (nastrčená firma)?
  1. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 16 931
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 894
  3. Rado Surovka: Robert, tak sa o má robiť, do psej matere ! 6 795
  4. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 6 208
  5. Matej Galo: Pán Fico, profitujete z ruského plynu? Len sa pýtam. 6 096
  6. Ľudmila Križanovská: Zlákal ju multilevel marketing. Prišla o peniaze, aj priateľov 5 975
  7. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 4 932
  8. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 4 798
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Zastal na križovatke ulíc.


Ilustračná snímka.

Sedem z deviatich okresov kraja zaznamenalo nárast ľudí bez práce.


TASR
Vo výstavbe sa naďalej pokračuje.

Na porušenie zákona upozornil obyvateľ.


Stredná zdravotnícka škola PB

Informácie o veciach regionálnej samosprávy.


  1. Vladimír Bojničan: Ruská invázia na Ukrajinu ako logické pokračovanie kultúrnej vojny – porovnanie hodnôt, cieľov a ideológií
  2. Elena Antalová: Keď sme boli aj kultúrni bratia
  3. Otilia Horrocks: VW, Tesco… a kto bude ďalší? Hon na zahraničné firmy ako predohra k ústavným zmenám ?
  4. Marcel Stropkay: Toto nie je chyba. Toto je systém.
  5. Monika Albertiová: Projekt PVE Málinec: Otázka spravodlivosti, dôvery a úcty k miestnym ľuďom a krajine
  6. Miroslav Daniš: Koniec parlamentnej demokracie na Slovensku
  7. Dávid Polák: Rozmanitý Izrael: Spoločnosť plná kontrastov
  8. Adam Ustupsky : Otázka : Môže cirkev slúžiť ako biely kôň (nastrčená firma)?
  1. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 16 931
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 894
  3. Rado Surovka: Robert, tak sa o má robiť, do psej matere ! 6 795
  4. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 6 208
  5. Matej Galo: Pán Fico, profitujete z ruského plynu? Len sa pýtam. 6 096
  6. Ľudmila Križanovská: Zlákal ju multilevel marketing. Prišla o peniaze, aj priateľov 5 975
  7. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 4 932
  8. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 4 798
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu