ezdnou oblohou.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. V polovici augusta sa 20 skautov z Považskej Bystrice zúčastnilo 11. stredoeurópskeho Jamboree, ktoré sa uskutočnilo v Nízkych Tatrách.
Jamboree je stretnutie skautov väčších rozmerov, zvyčajne z rôznych krajín. Opakuje sa každé dva roky a naposledy ho Slovenský skauting organizoval v roku 2004.
Viac ako päťsto účastníkov
Na jamboree bolo 520 účastníkov. Zastúpené boli tradičné krajiny ako Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, no zúčastnili sa aj skauti z Írska, Švédska a Ukrajiny.
„Tridsiatemu zboru skautov a skautiek Bystersa z Považskej Bystrice sa podarilo zhromaždiť na akcii 20 skautov , z čoho dvaja boli v organizačnom tíme,“ hovorí vodca zboru Martin Janíček.
Pestrý program
Program bol rozdelený na päť blokov - Oheň, Vzduch, Voda, Zem a Skaut. Tak bol každý deň rôznorodý a jedinečný.
„Deti splavovali na raftoch divoké pereje umelého kanála v Liptovskom Mikuláši alebo si mohli vyšliapať na vrchol Ďumbiera či naučiť netradičné športy. Blok Vzduch bol zameraný na dobrovoľnícku pomoc, pri ktorej skauti mohli svojou prácou pomôcť skanzenu v Pribyline alebo starovekej dedine v Havránku. Večerný program bol tiež veľmi zaujímavý, konali sa rôzne premietania filmov, diskotéky, zahrať prišla aj kapela Smola a hrušky,“ spresňuje Martin. Teší ho, že na účasť mladých skautov prispelo aj mesto.
Netradičné hry
Pre skautov a skautky z Považskej Bystrice bolo jamboree nezabudnuteľným zážitkom. Petrovi Sochovi sa páčilo rozdelenie na živly. Jeho najviac oslovil deň určený ohňu. Priznal, že je neposedný a tu mal možnosť vybiť si energiu, ktorej má na rozdávanie.
„Hrám futbal, takže šport je moja srdcovka. Tu sme mali hry, s ktorými som sa ešte nestretol a nikdy som niečo podobné nehral. Napríklad sme jednou rukou chytali kruhy, ktoré sme si prehadzovali cez sieť alebo pri indiánskej hre sme opäť cez sieť odrážali rukou teleso ako špongia s pierkami, aby lepšie tento predmet lietal. Bolo to zábavné a netradičné," prezradil Peťo.
Bol aj adrenalín
Rebeku Filípkovú trošku mrzelo, že jeden blok im ušiel. „Bol zameraný na dobrovoľnícku pomoc. Na to som sa tešila, ale aj to sa stáva. Inak bolo strašne super, páčilo sa nám všetko. Program bol výborný. No a z ostatných blokov bol naj asi Oheň,“ hovorí Rebeka.
Jej osobne sa najviac páčila hra, pri ktorej boli priviazaní na lane a museli stavať na seba debničky a liezť po nich. Kto sa dostal najvyššie, vyhrával. „Bol to adrenalín, ale nemohlo sa nám nič stať, lebo sme boli na lane istení,“ vysvetľuje Rebeka.
Nekonečné rozhovory
Rebeka ďalej hovorí, že v stanoch bola občas aj zima, lebo mali daždivé počasie. „Dalo sa to však zvládnuť, nebolo to až také hrozné. Keď sme zaliezli do spacákov a zohriali sme ich, bolo fajn,“ zdôveruje sa Rebeka. Nemali v noci ani nočné návštevy zvierat. „Občas sa v stane objavil nejaký malý pavúčik, ale to nie je nič,“ smeje sa malá skautka.
Dodáva, že sa zišli výborná partia, tak toho veľa nenaspala a domov prišla poriadne unavená. „Najprv sme boli v štvormiestnom stane len dve, nakoniec nás tam spalo päť. Mali sme vždy o čom večer rozprávať, tak sme zaspávali poriadne neskoro,“ zdôverila sa Rebeka.
Romantika
Hry sa páčili aj Sarah Šulavíkovej, zážitkom pre ňu však boli aj iné akcie, napríklad rafting. „Mali sme aj spoločný program vo veľkom stane. Bývali tu aj koncerty a diskotéky. Tu sme aj jedávali,“ hovorí Sarah.
Zažila aj tajomné a romantické chvíle. „Napríklad, keď sme večer chodievali po skupinkách na čaj, pozorovali sme nočnú oblohu a padajúce hviezdy. Aj som si zapriala. Čo, to však neprezradím, lebo by sa mi to potom nesplnilo," spomína si Sarah.
Teší sa na ďalší
Rasťo Jalakša prezradil, že atmosféra bola fantastická. „Veľa ľudí z rôznych kútov Európy. Našiel som si veľa kamarátov. Najviac spoločných zážitkov sme mali asi so skautmi z Česka. Precvičil som si aj angličtinu, hlavne v kontakte s organizátormi. Mali totiž na starosti hry a ak sme chceli byť dobrí, museli sme porozumieť. Boli sme celkom dobrí, ale vo futbale nás porazili Maďari,“ prezrádza Rasťo.
Dodáva, že asi štyri dni mali hlavne večer a v noci dážď. „Niektoré decká hovorili, že to bolo zlé, ale ja som bol spokojný,“ hovorí Rasťo. Na rafte to bolo podľa neho síce také trochu až eskimácke, lebo bolo vtedy poriadne chladno.
„Ale keď sa človek začne hýbať a poriadne sa do toho oprie, zohreje sa,“ tvrdí mladý skaut. Aj napriek nepriaznivému počasiu si týždeň v Nízkych Tatrách veľmi užil. „O dva roky má byť niečo podobné v Česku. Veľmi by som chcel ísť, už sa neviem dočkať,“ uzatvára.
