PÚCHOV. Mária Blašková sa narodila 10. septembra 1912. Hoci nemala ľahké detstvo a život sa s ňou nemaznal, nesťažuje si. Tvrdí, že k tomu, aby sa dožila stovky, jej pomohla pracovitosť a to, že sa zbytočne nerozčuľovala. Ak sa pridá striedmy životný štýl, telo i duša sa dožije vysokého veku.
Skromná starenka žije v Centre sociálnych služieb Kolonka v Púchove. Oslavy jej narodenín sa konali aj tam.
Ruže a Nimničanka
Pani Mária pred oslavami skonštatovala, že by mala vyzerať dobre. „Som dobre učesaná? Mám si vziať vestu alebo stačia šaty? Keď tam bude toľko gratulantov a fotografov!“ usmiala sa oslávenkyňa.
„Vždy je takáto, čiperná. Má rada humor, je veľmi láskavá, rada sa porozpráva. Má rada ľudí okolo seba,“ tvrdí sestrička Katarína, ktorá ju odvezie na prízemie, kde čakajú na ňu gratulanti - personál centra, jeho klienti, rodina, pracovníci zriaďovateľa – Trenčianskeho samosprávneho kraja... „Som veľmi rád, že môžem prispieť kyticou ruží k oslavám vášho trojciferného jubilea. My sme vaše narodeniny oslávili už spoločne v kultúrnom dome, no ešte raz vám želám veľa zdravia, šťastia,“ zaželal pani Márii starosta Dolných Kočkoviec Peter Regina. Na pamiatku na oslavy v obci venoval starenke aj fotografiu z nich.
„Prišli sme vám zablahoželať a okrem tejto ruže máme pre vás kytičku pekných ľudových piesní,“ povedali ďalší gratulanti, folklórna skupina Nimničanka.
Máriine rozhodnutie
Oslavy začala svojou gratuláciou Mária Raguľová, ktorá je poverená vedením centra. „Pani Mária prišla do centra sama, z vlastnej vôle, pred piatimi rokmi. Iba povedala s humorom, že aj jej deti už majú svoj vek. Má rada okolo seba poriadok, čistotu, všetko si chce po sebe upratať. Rodinu postavila pred hotovú vec, potrebné doklady si vybavila sama,“ povedala Raguľová.
Prežila všeličo
Pani Mária zaspomína na väčšiu časť svojho života. „Postupne som stratila otca, v prvej svetovej vojne, v druhej mamu a pred 43 rokmi aj muža. Bývala som u starých rodičov. Mali kolibu, ja som ako dieťa chodievala pásť. Ak si chceli skrátiť cestu s vozmi tí, ktorí chodievali napríklad do lesa píliť drevo, chodievali cez náš dvor. Dedo im dal dole bránku a oni prešli. Raz tak urobili Kočkovčania. Lenže on nebol doma, tak si dali bránu preč sami. Odkázal im, že sa to nerobí. Oni sa prišli ospravedlniť a vyrovnať s ním,“ spomína pani Mária.
Manžel Jozef
Tak spoznala aj budúceho manžela. „Boli sme ešte deti, ale asi som sa mu zapáčila. Neskôr ho zavolal brat do Francúzska, a keďže sa vyučil za strojného zámočníka, robotu si našiel hneď. Keď sa mal vrátiť, prišla za mnou pani s dcérou, ktorá povedala: „Ja budem tvoja mama,“ zasmiala sa a povedala, že je Jozefova matka. Doniesla mi aj jarmočné z belušského jarmoku, krásny biely ručník,“ dodá oslávenkyňa. Jozef sa vrátil a Mária sa ako dvadsaťjedenročná vydala.
„Bývali sme u svokrovcov, boli veľmi dobrí. Mali ma radi, tvrdili, že som pracovitá. Nedali na mňa dopustiť,“ odvíja niť života Mária. Postupne sa jej narodili štyri deti. Mária, Angela, Viktor a Imrich.
„Muž pracoval väčšinou na týždňovkách. Na stavbe mostu pri Žiline, na stavbe cesty na Moravu... Bohužiaľ, zomrel. Nezostala som sama, pomáhala som deťom s výchovou ich detí. Napokon som sa rozhodla, že pôjdem do centra,“ skonštatuje Mária Blašková.
Vychovala ich dobre
Matkine rozhodnutie odísť do Kolonky sa rodine nepáčilo. „Niesli sme to ťažko. Chceli sme ju mať doma, no na druhej strane sme museli rešpektovať jej rozhodnutie. Chcela byť medzi ľuďmi. Hoci sa kedysi žilo skromnejšie, vychovala nás dobre, s láskou. Pomáhala nám pri výchove našich detí, za to všetko jej ďakujeme a vážime si to,“ poďakovala sa mame dcéra Angela.
Okrem detí sa ku gratuláciám pridalo osem vnúčat a trinásť pravnúčat. Najstarší vnuk má päťdesiatdva rokov, najmladší dvadsať osem, rovnako ako najstarší pravnuk. „Vždy mala poriadok. Postele nemohli zoLstať neustlané. Ja zatiaľ deti nemám, takže stará mama musí na ďalšie pravnúčence ešte počkať,“ zasmeje sa najmladší vnuk Michal.
