POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jozef Michalík sa rozhodol upozorniť na žalostný stav rieky, ktorá tečie cez mesto. Umiestnil tu tri tabuľky s nápisom – Revitalizovaný tok doplnený obrázkom rybej kostry.
Chce tak poukázať na to, že o úprave toku sa veľa hovorí, no až na niekoľko ojedinelých prípadov sa vlastne o koryto nikto nestará. Dúfa, že to zodpovedných aspoň trochu pohne k intenzívnejšej činnosti na revitalizovaní toku.
Tri tabuľky ako zúfalý čin
Tabuľky, ktoré si sám vyrobil, umiestnil Jozef Michalík na troch miestach. Rozvážal ich na bicykli a jeho činnosť nezostala bez povšimnutia.
„Jednu dám sem, na začiatok sídliska SNP, do miest, kde odberajú vodu na chovné rybníky. Je to kritické miesto. Ostatné ďalej smerom do centra mesta,“ prezradil Jozef, keď umiestňoval prvú.
Posťažoval sa, že v rieke nie je takmer žiadna voda a tiež, že starostlivosť o koryto aj brehy je veľmi slabá. „Je to z mojej strany už taký možno zúfalý čin. Neviem už, čo mám urobiť. Bol som dvakrát preto aj na mestskom úrade. V podstate so mnou súhlasili, že tok je v zlom stave, nikto mi neprotirečil. Vidím však, že nie sú schopní s tým pohnúť. Obávam sa, že na túto hrôzu sa budeme my, obyvatelia mesta, pozerať ešte bohvie ako dlho,“ hovorí Jozef Michalík.
Môže to byť pekné korzo
Pán Jozef sa pri umiestňovaní tabule rozhovorí o projekte na revitalizáciu. Nevie, čo je s ním.
„O revitalizácii sa veľa hovorilo. Malo to byť niečo, čo zvýrazní krásu toku, ktorý by potom skrášlil mesto. Čaká sa asi na nejaké veľké peniaze, aby sa to mohlo urobiť z iných zdrojov. Len neviem, obávam sa, že z toho nebude nič. Podľa mňa by však stačilo, aby prestal odber vody tu v hornom toku a aby sa občas správca postaral o tok,“ hovorí Jozef.
Tvrdí, že je to na zaplakanie. „Pozrite sa, ako koryto vyzerá. Možno, že tí, čo aj by do toho mohli čosi povedať a niečo urobiť, tadiaľto nechodia. Možno chodia len autom po meste. Ale ľudia, ktorí sa po chodníku prechádzajú, tak to vidia. Chodník z centra mesta až na sídlisko SNP sa stal korzom, tu keď je pekne, chodia húfy ľudí. Aj matky s kočiarmi a cyklisti. Bolo by fajn, keby prostredie bolo pekné, a nie také, ako je teraz,“ hovorí Jozef.
Cení si snahy, ktoré boli doteraz v rámci čistenia toku, ale tvrdí, že tí, čo by sa mali starať najviac, sú nečinní. „Rieka, aj keď je sucho, by bola celkom pekná, ale všetka voda uteká do tejto diery na sídlisku SNP a cez mesto potom tečie voda zo všelijakých kanálov, ktoré sú po brehoch,“ tvrdí pán Jozef.
Počul veľa výhovoriek
Pán Michalík hovorí, že nevie, kto s kým by mal záležitosť o čistení toku a odbere vody z Domanižanky prerokovať, ale robiť treba asi intenzívnejšie.
„Ja som len občan, ktorý rád pomôže, ak sa zorganizuje nejaké čistenie. Do rokovaní o tom, ako zabezpečiť čistenie a zastavenie úniku vody, však vstupovať nemôžem. Máme na to úrady, ktoré majú kompetencie aj možnosti rokovať a možno aj niečo dohodnúť, spraviť. Napočúval som sa už toľko výhovoriek, prečo to nejde, že ma to nahnevalo, a preto som z toho dosť nešťastný a umiestňujem tabuľky,“ vyspovedal sa pán Jozef.
Povedali iní
Jeho aktivita nezostala nepovšimnutá. Zastavovali sa pri ňom obyvatelia, ktorí prechádzali po chodníku i cestičke na druhej strane toku. Jeden pán na bicykli sa rovnako rozhorčoval nad odberom vody. „Treba tam dať veľkú skalu do koryta, aby sa voda odrazila a nebrali jej také množstvo,“ hovoril nahnevane.
Druhý pán, ktorý bol na prechádzke s vnučkou, bol ešte ostrejší. „A platia aspoň niečo za tú vodu? My platíme, keď ju chceme mať. A oni? Používajú ju predsa na podnikanie, či nie? Hore je ešte vody, ale od tohto miesta dolu už nie je takmer nič. Je to chyba mesta, že to dovolí,“ posťažoval sa.
Našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že tento čin je zbytočný, lebo zostane bez povšimnutia. Kompetentní vraj zostanú ľahostajní. Pán Jozef však verí, že sa predsa len niečo pohne.
