PÚCHOV. Tradične bohatá býva na jarmoku ponuka remesiel, kultúrnych a sprievodných akcií, ale aj rôznych atrakcií pre deti. Inak to nebolo ani na štrnástom ročníku.
Rezbári
Tento rok sa niesol Púchovský jarmok v znamení drevorezby. Púchovčania Jaroslav Martiš a Ladislav Zágora od skorého rána tvorili drevené plastiky pre Európsky park pri Župnom dome v Púchove. Na ich prácu sa prišlo pozrieť množstvo zvedavcov. Ladislav Zágora robil sochu svätého Tomáša. „Materiál mi dalo mesto. Keď som sa pozrel na tento kus, povedal som si, že drevo mi dovolí urobiť práve takýto objekt. Ono vám povie, do čoho vás pustí, ak máte pre túto prácu potrebný cit,“ prezradil rezbár. Dodal ešte, že je to lipa z mestského cintorína.
Jaroslav Martiš si zvolil za motív svätú Margitu s drakom z púchovského erbu. „Je to triptych zložený z viacerých častí. Má základnú časť, ktorá ďalej pokračuje tak, že sa drak vynára zo zeme, kde je zabodnutý meč, čo je ďalšia insígnia pre Púchova a končiť to bude chvostom draka, ktorý sa zase vynára a uzatvára celú pasáž,“ opísal rezbár svoje dielo.
Návštevníci aj remeselníci z blízka i ďaleka
Ľudia chodia na jarmok pre tradičné výrobky, jedlá a pitie, ktoré nájdu len tu.„Prišli sme si kúpiť hlavne košík, ale zobrali sme aj burčiak a vnúčatám medovníčky, ale burčiak je drahý, dohodli sme sa na cene. Spolu s manželmi sme zažartovali o tom, že je to možno aj pre zákaz predaja páleného a pre problémy, ktoré sú s ním. Vinári totiž usúdili, že keď je víno bezpečné, bude oň väčší záujem," dozvedeli sme sa od návštevníka.
Veľký záujem vzbudzovali kováči. Nielen to, čo vyrábali, aj samotná vyhňa bola umelecký kus. Ozdobená bola nádherným vykovaným vtákom. „Je to Fénix,“ prezradil Filip Michalík zo Žiliny. Práca kováča je ťažká, ale baví ho. „Aj dnes je dosť práce, remeslo v žiadnom prípade nezaniklo, len už je to trochu o inom ako kedysi,“ dodal Filip. Popozerať si prácu kováčov prišli hlavne muži.
Púchovský jarmok má veľmi dobré meno, o čom svedčí aj to, že remeselníci sem prichádzajú zďaleka. Našli sme tu napríklad keramikárov až z Českých Budějovíc, či výšivkárky zo srbskej Starej Pazovy. „Sme Slováci. Je nás v Pazove veľa. A ako sme sa dostali do Púchova? Kontakty máme hlavne cez divadelníkov, a potom aj naši ľudia sa poženili a povydávali sem do Púchova,“ prezradila Anna Balážová.
Návštevníci boli z blízkeho okolia, ale aj spoza hraníc. „Chodím aj na jarmok do Považskej Bystrice, veď tam bývam. Ale tu je vždy toho viac na pozeranie. Pred rokom tu mali aj ovce. Teraz ma zaujala práca kováčov,“ povedal Stanislav Minárik.
Nielen remeselníci, ale aj návštevníci chodia na jarmok zďaleka. „Prišli sme už z rána zo Vsetína. Jarmok je veľmi pekný, takéto u nás nebývajú. Dobre sme sa aj najedli, burčiak sme si kúpili a nejaké drobnosti,“ zhodnotil Svatopluk Ondřej. Spokojná bola aj jeho žena Pavlínka. „No, taťko to neprezradí, ale on prišiel hlavne na údené,“ zasmiala sa.
Chcela opraviť rodinný šperk
Na jarmoku bolo aj viacero sprievodných akcií. V stánkoch mesta sa napríklad zbierali podpisy, aby mesto získalo peniaze na výstavbu detského ihriska. Tiež mali návštevníci možnosť vyskúšať si drotárske remeslo a zapojiť sa do akcie Srdce pre Slovensko. „Sme drotári z Kysúc, ktorí putujú po jarmokoch a rôznych akciách na Slovensku. Ľudia majú možnosť zapojiť sa do drôtovania veľkého srdca,“ hovorí drotár z Čadce Juraj Šerík. Dodáva, že na drôtovanie má mosadzný drôt rôznych hrúbok. „Používam techniku typickú pre Holánikovsko–Šeríkovský rod. Takto vytvoríme jedno veľké spoločné srdce, ktoré chceme na budúci rok dokončiť. Hlavným dôvodom, prečo to robím, je to, že chcem niečo po sebe a rode drotárov, do ktorého patrím aj ja, zanechať,“ prezradil drotár. Dodal, že srdce by chcel dať do Slovenského národného múzea, kde už má jeho drotársky rod jeden panel aj s výrobkom.
S dôverou a jasným zámerom prišla na jarmok za drotárom Janka Vráblová. Na pána Šeríka sa obrátila s prosbou. Chcela, aby jej opravil starodávny rodinný šperk. „Je to po mojej babičke a je to vzácnosť. Nie preto, že by bol vyrobený z drahých materiálov, ale je to rodinná spomienka, veľmi si ho cením a nemohla som ho nosiť,“ prezradila Janka. Oprava sa nakoniec po niekoľkých pokusoch podarila a mladá mamina odchádzala z jarmoku spokojná.
Charita
Tradičnou akciou je na jarmoku aj varenie medzinárodných polievok. Je to aj charitatívna akcia, výťažok ktorej sa dáva ľuďom, ktorí to mimoriadne potrebujú. Tento rok pomôže malému chlapčekovi, ktorý bojuje s rakovinou. Polievky sa rýchlo míňali, popoludní už bola na predaj len rybacia. „Ešte som takú nejedol, ale je dobrá,“ pochválil ju Andrejko Bartoš. Jeho mamina Katarína pochválila zbierku. „Radi sme takto prispeli rodičom chorého chlapčeka. Veríme, že to pomôže. Je to dobrý nápad, robiť niečo takéto,“ myslí si pani Katarína. Jej muž však ešte dodal: „Smutné je, že sa o svojho malého občana nedokáže lepšie postarať štát.“
Jarmok bol aj priestorom pre prezentáciu rôznych miestnych umeleckých skupín, detí zo súborov a záujmových útvarov. Pod pódiom na pešej zóne v Púchove bolo živo už od rána, krásnu exibíciu predviedli v uliciach aj púchovské mažoretky. Celý program bol mimoriadne bohatý.
Púchovské haraburdy a mýtne
Piatok patril hlavne deťom a dôchodcom. Tí ponúkali na Púchovských haraburdách všetko, čo už doma nepotrebujú, ale niekomu by sa to možno ešte zišlo. Vidieť tu bolo dokonca aj živý tovar, pavúky a listovky. Záujem bol aj o búdku na škrečka, ktorú keď deti vyumývali, vyzerala ako nová. Nechýbali knihy, porcelán, pekné kostýmy a hlavne klobúky najrozličnejších tvarov a farieb, ktoré ponúkali púchovské dôchodkyne. Krásnych vecí sa však našlo oveľa viac, takže aj na tejto akcii si ľudia mohli prísť na svoje. V sobotu popoludní sa žrebovalo sa opäť aj mýtne. Ceny boli naozaj veľmi pekné a hodnotné.
