LÚKY. Jozef Štefánik sa nám so svojím pestovateľským úspechom prišiel pochváliť na hasičskú súťaž. Doposiaľ sme o ňom vedeli, že ho zaujíma všetko, čo má motor.
Obor pred domom
Jozef tvrdí, že dyne sadia každý rok. Prejde sa po záhrade a ukazuje, čo všetko majú ešte v hriadkoch a aká zelenina ešte čaká na to, pokiaľ ju vytiahnu zo zeme.
Kúsok od plota leží žlté čudo, ktoré sa pokúsi zdvihnúť. Nedá sa. Na pomoc si zavolá Zuzanu, ktorá si odskočila na Slovensko s priateľom Retom. Lenže ani ona s Jozefom, a potom ani s priateľom, dyňu nedokážu poriadne zdvihnúť. Sotva ju odlepia od zeme.
Rekordérka
Jozef, ktorý sa tak stáva známejším záhradkárom ako jazdcom a mechanikom offroadov, sa len zasmeje a povie, že dyňa vyrástla sama. „Ja som ju nepestoval,“ zakrúti hlavou a povie, že je to náhoda. Skúšame obra odvážiť a dosiahneme výsledok päťdesiat kilogramov.
„Neviem, čo s ňou zamýšľa gazdiná. Či ju uvarí, urobí z nej kompót, to ja neviem,“ zamyslí sa Jozef. Navrhneme mu svetlonosa, no takáto forma využitia zeleniny je mu smiešna. Dyňa nemá predsa motor a čo nemá motor a kolesá, ale to sme už povedali....
