POVAŽSKÁ BYSTRICA. Druhá polovica septembra patrí v meste už viac rokov jarmoku. Tešia sa naň nielen tí, ktorí si chcú niečo kúpiť, ale aj tí, ktorí si tento mesiac už nevedia bez jarmoku ani len predstaviť.
Stánkov, najmä ľudových remeselníkov, bolo veľa, a tak si návštevníci mali z čoho vyberať.
Pribudlo remeselníkov
Priestranstvo pri kine Mier už tradične zaplnili ľudoví remeselníci. Ich stánky vytvorili uličku remesiel. „Prišlo množstvo ľudových remeselníkov, ktorí majú rôzne záľuby, čím sa podarilo vytvoriť prostredie, kde si návštevníci mohli pozrieť rôzne činnosti. Predstavili sa nielen domáci remeselníci, ale aj z okolia – rezbári, keramikári, pernikári. Prišli dokonca i z Moravy, kde máme rozvinutú veľmi dobrú cezhraničnú spoluprácu,“ povedala Kardošová.
So záujmom remeselníkov bola spokojná. Tvrdila, že sa ich prihlásilo oveľa viac ako očakávali. „Nepostačovali nám ani stánky, ktorých máme dvadsaťsedem. Tie pokryli záujem zhruba na jednu pätinu. Preto sme museli vytiahnuť aj stoly, a tých máme zhruba sto,“ doplnila.
A čo predajcovia?
Pochvaľovali si najmä počasie. „Chodievame sem asi štyri roky a môžem povedať, že doteraz ste vždy vybavili pekný čas. Predávame naše výrobky. Misky, varešky a všetko od dreva do kuchyne. Zatiaľ sme s jarmokom spokojní,“ tvrdil Jozef Polák z Vranova nad Topľou.
„Mala som mať stánok, ale mám iba dva stoly. Nevadí. Predávam náušnice, náramky a prívesky z fima. Je to hmota, ktorá sa vypaľuje v peci. Pokiaľ som prišla na to, že pri sto stupňoch Celzia, ale v elektrickej, zhoreli mi dve várky tovaru,“ hovorila o svojich výrobkoch Mirka Benkovská.
Z Dolného Kubína prišla na Považie predávať koberce a vankúšiky Emília Paľová. „Úžitkové veci sú krásne, majú svoju tradíciu a budú sa kupovať vždy. Koberce tkám na krosnách. Rôzne šírky a dĺžky, všelijaké vzory,“ ukazovala výrobky pani Emília. Dodala, že ju mrzí, keď sa medzi remeselníkov nahlásili aj takí, ktorí mali v stánkoch všeličo, len nie svoje výrobky.
Kultúrny program
Na jarmoku si prišli na svoje všetci. K dispozícii neboli len predajné stánky, ale aj bohatý kultúrny program. „Snáď ani na jednom jarmoku nemôže chýbať folklór. Je jeho súčasťou aj u nás. Predstavili sa súbory z mestského folklórneho štúdia, ďalej súbor Lipka, Štepnická skala, heligonkár, domáce dychové hudby Považanka a Moštenanka. Snažili sme sa ho urobiť tak, aby ľudia boli spokojní. Pri kine Mier bol viac zameraný na folklór, pri mestskom úrade zas miešaný, čiže folklór, dychovka i moderná hudba.“
Rozdelenie sa návštevníkom páčilo. Prechádzali z jedného priestranstva na druhé, vždy ich niečo upútalo. „Idem od kina Mier, teraz som dostala chuť na moderné piesne,“ zasmiala sa mladá slečna, ktorá sa ponáhľala na vystúpenie skupiny Bon Jovi revival. Ďalších zas lákal skôr folklór, a tak zamierili ku kinu Mier. „Snažili sme sa, aby boli zastúpené všetky žánre a aby sa účinkujúci obmieňali. Napríklad skupina Ščamba bola v Považskej Bystrici naposledy možno pred piatimi rokmi na sídlisku Rozkvet,“ doplnila Kardošová.
Ako vnímali jarmok návštevníci?
„Nemám zatiaľ nakúpené (smiech známych), ale za to burčiak pijem po prvý raz v živote,“ tvrdila slečna Mária. „Aj ja mám prvý burčiak, ale dnes,“ dodal jej priateľ Lukáš.
Kamil Bolega tvrdil, že na jarmok chodieva autom, a preto nad burčiakom ani nerozmýšľa. „Radšej si dám doma dobré pivo. Manželka nakúpila niečo deťom, na jarmok chodievame aj do Púchova. Myslím si, že veľký rozdiel medzi nimi nie je,“ skonštatoval. Pokrčil pritom plecami a dodal, že ako kočiš si piť nesmie dovoliť.
Dobrú náladu mala aj mnohopočetná výprava z Domaniže. „Zatiaľ sme skončili pri medovine,“ boli slová, ktoré sme z nich dostali ako jediné.
Ivana Štefániková Bašková si chcela pozrieť uličku remesiel. „Zaujímajú ma. V Púchove som na jarmoku nebola, a tak si to chcem vynahradiť dnes. Zatiaľ som nakúpila trdelníky a moravské frgále,“ dodala.
