POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vybrať sa možno napríklad do súľovskej doliny. Netreba ísť po hlavnej ceste. Cyklisti si vždy môžu nájsť trasy, ktoré ich upútajú aj okolitou prírodou.
Vybrať sa môžu napríklad aj smerom na Domanižu.
Hor sa na bicykel
Trasa sa začína z Považskej Bystrice hore Domanižskou dolinou. Hory sa priblížia už príchodom do Prečína. Hneď za obcou po ľavej strane poteší pohľad na zlepencové veže prírodnej pamiatky - Prečínskej skalky. Cesta do Domaniže prechádza krátkym malebným a kľukatým prielomom Domanižanky.
Kľukatý tok riečky sprevádza cyklistov stále. Proti jej prúdu cesta pokračuje do Sádočného. Za ním začína cesta stúpať až do sedla pod Stankovom. Na miniatúrnej lavičke pod Božou mukou sa dá odpočívať a zároveň rozhliadať po okolitých kopcoch, obklopujúcich západný výbežok Žilinskej kotliny s dominujúcim Kľakom.
Pokračovanie na Pružinu
Spust cez Briestenné do Pružinskej doliny je kľukatý a prudký. Oplatí sa ale pribrzdiť v malej úžine, nad ktorou sú porozhadzované Briestenské skaly alebo aj zosadnúť z bicykla a vybehnúť pár desiatok metrov po pravej stráne k mohutnému zlepencovému Tyranosaurovi.
Hneď za poslednou skalou tejto prírodnej pamiatky začínajú prvé domce Pružiny. Tu je možné navštíviť pôvodne gotický kostol sv. Žofie, v areáli ktorého sa nachádzajú chránené stromy – dve lipy malolisté a jeden javor horský. Najmä najväčšia lipa s obvodom 406 cm a vekom cez 300 rokov stojí zato, aby sme ju objali a nabrali z nej čosi energie do ďalšieho putovania.
Ideme ďalej
Z Pružiny trasa pokračuje v krátkom stúpaní do Priedhoria. Klesanie sa začína od zvoničky, nasleduje odbočenie doprava k rázcestiu so smerovníkom. Tam treba opäť zahnúť doprava a potom nasleduje klesanie údolím Strážovského potoka. Kvalita cesty sa zhorší, ale nádhera okolia nie. Do Radotínskej tiesňavy sa vchádza okolo bývalého mlyna. V nej je po oboch stranách cesty niekoľko zachytených prameňov veľmi kvalitnej pitnej vody. Úzka dolina sa rozširuje pri vjazde do malej osady Riedka. Potom treba odbočiť doľava a opäť po asfaltke stúpať dolinkou Bieleho potoka. Začína sa kráľovstvo macka, takže je dobré občas aj cinknúť zvončekom. Tí, ktorí si ho odmontovali, môžu občas zavolať do hory mocným hlasom: „Medvede preč!“
Ktorým smerom?
Cyklista má na výber na rázcestí pri kaplnke. Pri dostatku času a energie si môže vybrať cestu vpravo až k miestu, kde kovová tabuľka ukazuje smer k Mojtínskej jaskyni. Chodník k nej je len pre peších. Mojtínska jaskyňa je 46 m dlhá. Jej vnútro skrášľujú skromné krasové útvary. Pred viac ako 150 rokmi bola aj vysvätená pružinským farárom Štefanom Závodníkom, ktorý tu občas slúžieval omše. Dnes je v jaskyni umiestnená socha Svätého Jozefa v životnej veľkosti.
Druhou možnosťou je pokračovanie po spevnenej ceste hore malebnou Hluchou dolinou. Tu je už stúpanie podstatne prudšie aj dlhšie. Ale aj tak sa dá kochať pohľadom na hlboké a zdravé bučiny, z ktorých občas vystupujú ojedinelé vápencové bralá. Na záver má dolina pripravené aj jedno prekvapenie. Keď je stúpanie najprudšie, asfalt skončí a nastupuje kamenistá cesta. Našťastie, je to už skoro na vrchole. Vyjdúc na rozľahlé lúky nad Zliechovom priamo v popredí tróni nádherný masív Strážova, najvyššieho vrcholu rovnomenného horstva. Poďme ale ďalej do Zliechova, opatrne po hrboľatej ceste. Významnou kultúrnou pamiatkou tejto obce je gotický kostol sv. Vavrinca, postavený v roku 1480. Pozrieť sa oplatí aj jeden z najtučnejších jaseňov štíhlych na Slovensku. Tento 400- ročný dedko má obvod v prsnej výške 780 cm.
Odmena za stúpanie
Zo Zliechova teraz čaká odmena za námahu, ktorú cyklista vynaloží pri stúpaní hore Hluchou dolinou. Parádny, desať kilometrový zjazd Podhradskou dolinou cez Košecké Rovné do Košeckého Podhradia. Nad Podhradím sú ruiny kráľovského Košeckého hradu z 13. stor. Hrad bol pred viac ako tristo rokmi zborený, takže nepatrné zvyšky múrov ani z cesty nevidno.
Mierne klesanie dolinou pokračuje do Košece, konkrétne k železničnej stanici. Pri nej je nový most, ktorým sa dá dostať ponad trať až ku Kočkovskému kanálu na Vážsku cyklotrasu. Prichádza odbočka doprava a prejazd jej najkrajším úsekom tesne popri Váhu. Od elektrárne v Ladcoch po osadu Závažská je jej povrch opäť nespevnený, ale posledný úsek až do Dolných Kočkoviec je opäť pohodový.
Cyklochodník sa končí kúsok pred Púchovom. Posledné metre do mesta dokončíme po diaľničnom privádzači. V Púchove sa môže putovanie šiestimi strážovskými dolinami (aj keď tú Pružinskú sme len tak jemne cvrnkli) ukončiť.
Zostáva už len popriať šťastnú cestu, bohaté zážitky a čo najmenej defektov. Najlepšie žiaden.
Autor: IGOR NOVOHRADSKÝ
