POVAŽSKÁ BYSTRICA. Zuzana Bobovská - Bošková sa narodila 8. marca 1957 v Považskej Bystrici. Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave a Filozofickej fakulty, kde študovala cudzie jazyky, sa naplno venovala svojej rodine. K výtvarnému umeniu sa však predsa len vrátila. Ako sama hovorí, dnes sa maľovaním živí.
„Po dvadsiatich rokoch, keď sa vrátila k maľovaniu, študovala súkromne u výtvarných umelcov Júliusa Kollera, Kataríny Kuzmovej a Dezidera Castiglioneho. Tu si obnovila svoje maliarske poznatky a začala sa cieľavedome zdokonaľovať,“ povedala v úvode vernisáže Daniela Čižmárová z Považského osvetového strediska.
Autorkin vlastný sloh
„Zuzana Bobovská - Bošková svojim návratom na výtvarnú scénu hľadala miesto vo viacerých technikách výtvarného umenia, v textilnej tvorbe, klasickej maľbe a technike pastelu. Vo svojich výtvarných prejavoch si vybudovala vlastný výraz, v ktorom dokazuje, že vznik obrazu je pre ňu tvorivým procesom od myšlienky až k poslednému ťahu štetca. Farba je v jej dielach dominantná a hlavne umocňujúca obrazové napätie. V stvárňovaní prírodných motívov nachádza autorka svoj vlastný sloh, umelecký výraz adekvátny k jej myšlienkovej podstate. V niektorých súčasných dielach zaznievajú ohlasy predchádzajúcej tvorby, ako textilnej, tak aj kresliacej. Avšak motivácia prírody je tak silná, že vzniká skupina obrazov, ktoré dokážu pôsobiť samostatne, ale i v skupinách, čo je veľmi pôsobivé a umocňujúce harmonický rytmus tvarov, kompozičný súlad a farebnú nadsádzku, ktoré vyúsťujú v uvážený formový systém,“ povedal o autorke kurátor Milan Mazúr, keď vystavovala Bobovská v roku 2008 v Považskej Bystrici.
Čím sa prezentuje
Návštevníkov vernisáže zaujímalo, čím sa bude Zuzana prezentovať doma. „Základom výstavy sú diela inšpirované prírodou a okolím Považskej Bystrice. Manínska tiesňava, Považský hrad... Sú to veci spojené s mojím detstvom a dospievaním, to, kam sa rada vraciam. Pohľady na prírodu, detaily a pekné zákutia sa nájdu všade, ale ja ich chodievam hľadať sem,“ povedala pred vernisážou autorka.
Maľovania sa nevzdala
Prečo priťahuje Bobovskú najviac práve príroda? „Vyrástla som tak. Otec bol horolezec, skaut. Na víkendy sme chodievali do lesa, čo mi zostalo dodnes. Príroda je prostredie, kde sa cítim najlepšie,“ dodala.
Bobovská maľuje od malička. „Čo sa mi nepodarilo na začiatku, k tomu som sa neskôr vrátila. Ešte som nenavštevovala ani základnú školu a už som chodila do ľudovej školy umenia. Po menšej pauze som začala chodiť do školy v Žiline. Absolvovala som prijímačky na vysokú školu, to sa nepodarilo, druhýkrát som neskúšala a šla som študovať niečo iné. Vydala som sa, mala deti, ale vrátila som sa k umeniu cez súkromné kurzy. Dá sa povedať, že sa maľovaním živím asi šesť rokov, ale hlavne sa mi splnil môj sen,“ zamyslí sa autorka.
Dodá, že nemá obľúbený obraz. „Možno chvíľku ten najnovší, keď sa podarí, no potom príde ďalší. Chodievam rada na plenéry na Oravu, do Terchovej, Zázrivej. Na mojich obrázkoch sa preto často objavuje Rozsutec. Pracujem s pastelom, fotím a neskôr pracujem na olejoch alebo akryloch, ktoré sú náročnejšie. Oleje majú prednosť na veľkých plátnach, takáto práca je pre mňa potom potešením,“ skonštatovala Zuzana Bobovská – Bošková.
Autor: Mian Kováčik
