z ich obec.
BOLEŠOV. Pred tromi rokmi zablokovali miestni cestu, ktorou sa vozil odpad na skládku. Situácia sa vyhrotila v čase, keď boli niektoré skládky v okolí uzatvorené.
Niektorí tvrdia, že cesta nie je postavená v súlade s územným plánom. Boja sa prachu, zápachu a poškodenia svojich domov.
Zablokovali ulicu
Pred tromi rokmi zablokovali ľudia ulicu a žiadali nápravu. Pripomienok, prečo sa tak stalo, bolo veľa, v sumári išlo o životné prostredie a život ľudí, ktorí hovorili o ohrození zdravia a škodách na majetku. Vtedy nezabrala ani petícia.
Už vtedy sa hovorilo o vybudovaní komunikácie, ktorá by túto situáciu vyriešila. S cestou sa rátalo aj v územnom pláne. Variantov bolo viac. Okrem majiteľa skládky, spoločnosti Marius Pedersen, sa mal stať spoluinvestorom aj Trenčiansky samosprávny kraj. Na rad mal prísť výkup pozemkov. Veľa sa zmenilo po rekonštrukcii, ktorú začali železnice. Niektoré prejazdy cez trať sa zrušili, napríklad v Prílese, a tak bolo možností dostať sa na skládku Luštek menej.
Letáky v obci
Potom, ako sa občania dozvedeli o zámere vybudovať v obci komunikáciu k telesu skládky, objavili sa v Bolešove letáky. Kto sa za nimi skrýva, nevie ani starosta Martin Rác.
„Stalo sa tak trikrát. Nemám rád, ak niekto podsúva lži, polopravdy či dezinformácie. Reagoval som na prvý leták, no objavili sa ďalšie dva,“ hovorí Rác.
Väčšinou sa v nich spomína Bolešov ako lievik, cez ktorý sa dostane na skládku Luštek ročne 65-tisíc ton odpadu, za ktorý dostane Dubnica nad Váhom 325-tisíc eur, čo vyplýva zo zákona o odpadoch.
Obec musela stavbu povoliť
Starosta hovorí o prenesenom výkone štátnej správy, ktorá spadá pod stavebný úrad. „Celý kolotoč sa začína návrhovým konaním. Investor navrhol, že chce budovať prístupovú komunikáciu. Stavebný úrad je povinný postupovať podľa zákona, a ak je všetko v poriadku, v súlade so zákonom, potom musí vydať územné rozhodnutie. Potom môže investor žiadať o stavebné povolenie,“ hovorí starosta.
Návrh na územné rozhodnutie bol podaný 4. apríla 2012. V júni nasledovalo prerokovanie, v ktorom bolo konštatované, že podklady k vydaniu územného rozhodnutia nie sú kompletné. Preto bolo prerušené na 60 dní. Investor získal chýbajúce podklady, na základe čoho bolo stavebným úradom vydané územné rozhodnutie.
Otvorená diskusia
Uplynulú stredu sa v Bolešove konala otvorená diskusia, ktorej sa okrem domácich zúčastnili zástupcovia investora, Stavebného úradu v Dubnici nad Váhom, projektant.
Starosta sa snažil vysvetliť zúčastneným, v akej pozícii obec je. „V konaniach stavebného úradu nemá podľa stavebného zákona obecné zastupiteľstvo ani obec žiadnu rozhodujúcu právomoc. Poslanci obecného úradu nie sú oprávnení vstupovať do konania stavebného úradu. Ak investor splní všetky náležitosti, obec mu musí stavbu povoliť,“ argumentoval Rác.
Dodal, že obec sa chce s Dubnicou nad Váhom dohodnúť na rozdelení finančných prostriedkov, ktoré zatiaľ dostávala podľa zákona o odpadoch iba Dubnica.
„Súčasťou skládky je podľa spomenutého zákona nielen teleso skládky, ale aj jeho vybavenosť, teda komunikácia. Nie je to prvý prípad, keď si poplatok rozdelia dve obce. Záleží na dohode, väčšinou je to päťdesiat ku päťdesiat,“ povedal za investora Slavomír Faško zo spoločnosti Marius Pedersen.
Projektant Igor Ševčík hovoril najmä o napojení účelovej komunikácie na cestu II. triedy v Bolešove. „Všetko sa prerokovalo aj s dopravným inšpektorátom, ktorého pripomienky k bezpečnosti premávky sa do projektu zapracovali,“ povedal projektant.
O problematike hovorila aj vedúca odboru výstavby v Dubnici nad Váhom Ivana Tepličková. Reagovala najmä na tvrdenia, že na dubnickú skládku by sa malo chodiť cez mesto. „Čo si myslíte, na skládky Luštek či Lieskovec sa chodí kadiaľ? Cesta cez Bolešov nebude jediná komunikácia, ktoré povedie k skládke. Pýtam sa však, keď sa schvaľoval územný plán, kde ste boli vtedy? Schvaľoval sa predsa aj s prístupovými cestami k skládke,“ povedala Tepličková.
Názory sa líšia
V letákoch sa písalo o 140 prejazdoch denne. „Sú to čísla zo štúdie, ktorá bola robená v roku 2009 v špičke, keď sa prestalo voziť na Podstránie či do Sverepca. Odpadu však bude menej a intenzita dopravy sa zmenší,“ snažil sa upokojiť nahnevaných Bolešovčanov Faško.
Podľa Margity Pekárovej nebol dostatočný a najmä včasný priestor na debatu zo strany starostu, čo Rác odmietol. Argumentoval, že sa nezačalo konanie, čiže prípadná petícia, ktorú doručili ľudia na obecný úrad, bola v podstate zbytočná, pretože o stavbe sa zatiaľ iba hovorilo. „Teraz môžeme plakať iba nad rozliatym mliekom, no nesúhlasíme so stavbou účelovej komunikácie,“ dodala Pekárová. Na jej stranu sa pridali ďalší.
„Cesta nie je zahrnutá v územnom pláne,“ skonštatoval Michal Šimončík. Podľa Františka Ondrašíka st. je tento problém celospoločenský, preto mu chýbali na stretnutí zástupcovia vyššieho územného celku. „Mlátime prázdnu slamu! Keď postavili most, mali byť dnes tu!“
„To, že polovička Bolešova páli „bodrel“ na poliach, vám nevadí a toto áno?“ pýtala sa ľudí Tamara Pakanová.
„Mali by sme zasa začať opäť vysýpať smeti k Váhu, chodiť pešo a na bicykloch a zavolať niekoho, aby most vyhodil do vzduchu. Desaťročia sme bojovali za niečo, a na poslednú chvíľu sme proti,“ čudoval sa Peter Rác.
Podľa Dušana Ragasa by sa mali Bolešovčania postaviť všetci proti výstavbe. Margita Pekárová skonštatovala, že s podpisovaním petície v obci budú pokračovať.
Od stretnutia a prerokovania začala plynúť pätnásťdňová lehota, kedy môžu dotknutí občania podať námietky. Ak sa tak stane, budú vznesené námietky na územné konanie postúpené na krajský stavebný úrad na vyššie konanie.
