Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Od 1. novembra vstúpil do platnosti nový organizačný poriadok mestskej polície. Pôvodný návrh, o ktorom sa údajne živo diskutovalo aj v mestskej rade, so zníženým počtom na sedemnásť policajtov, bol z rokovania zastupiteľstva stiahnutý. Poslanci dostali priamo na zastupiteľstve iný, ktorý nakoniec schválili. Policajtov bude podľa neho dvadsať. Niektorí poslanci si myslia, že je to aj tak málo.
O mestskej polícii sa veľa diskutovalo, padli aj návrhy na to, ako kontrolovať príslušníkov, aby sa nevyhýbali pochôdzkam v uliciach.
Pôvodný návrh a zmena
Primátor Karol Janas ešte pred rokovaním zastupiteľstva upozornil, že pri prezentácii bol poslancom predložený nový materiál, ktorý sa týka mestskej polície.
„Pri realizácii opatrení v mestskej polícii sa zlúčila stála služba a kamerový systém do jednej osoby, aby tam nesedeli dvaja ľudia. Pôvodne bol zámer, že sa zníži stav mestskej polície. Ale po diskusiách vo vedení aj s poslancami sme sa dohodli, že to nebudeme robiť, ale že policajtov, ktorých ušetríme na kamerovom systéme, presunieme do ulíc,“ povedal okrem iného Janas. Doplnil, že uvažovali aj o tom, aby dali ku kamerovému systému ľudí zamestnaných na verejnoprospešných prácach, čím by ešte viac ľudí bolo pripravených riešiť poriadkovú službu.
Náčelník mestskej polície Jozef Vaneček vysvetlil, že v predchádzajúcom organizačnom poriadku bolo množstvo vecí, ktoré sa kumulovali so zákonom o mestskej polícii. „Zbytočne tento materiál obsahoval nejaké obšírne práva a povinnosti, ktoré sú už zadefinované v zákone. Samozrejme, že ďalšie právne normy vyplývajúce z VZN musíme rešpektovať,“ doplnil náčelník.
Policajtov nevidieť
Poslanca Františka Matušíka zarazilo, že časť materiálu dostali poslanci priamo na rokovaní. Vyjadril rozhodný nesúhlas so znižovaním počtu policajtov. „Vieme, aká je stúpajúca tendencia v kriminalite, hlavne násilných činov, predovšetkým na Rozkvete a v Strojárenskej štvrti. Skôr som očakával, že budeme zvyšovať bezpečnosť a zabezpečíme väčšiu operatívnosť,“ povedal Matušík.
Odvolával sa tiež na pripomienky obyvateľov, ktorí sa sťažujú, že v prímestských častiach, ale aj v niektorých častiach mesta, policajtov vôbec nevidieť. „Keď bola v Moštenci diskotéka a lynčoval sa tam kulturák a ľudia nemohli ani nastúpiť do autobusu, lebo tam boli zdrogovaní mladí ľudia, padol argument, že policajti nemôžu byť všade. Nakoniec museli zakročiť kukláči. Mám potvrdené od ľudí z Rozkvetu, že volali opakovane mestskú políciu a bolo im povedané, že sú na zákroku a nemôžu prísť. Preto som bol aj nabrúsený na 17 členov mestskej polície, lebo toto už by bol naozaj krok späť,“ vysvetlil Matušík.
Nesplnené očakávanie a vysvetlenie náčelníka
Matušík bol s materiálom nespokojný. „Od organizačnej štruktúry som očakával, že už z papiera bude jasné, v čom bude polícia efektívnejšia, viditeľnejšia a bližšie k občanom. Z tohto materiálu mi však nič jasné nevychádza,“ tvrdil Matušík.
Náčelník Vaneček pripustil, že materiál nejde do detailov, ale bolo ho potrebné zjednodušiť. „Je tu náčelník, zástupca a policajti, ktorých je dvadsať a všetci sme si rovní. Preto je to takto, aby sa nad tým nešpekulovalo a preto, aby bolo potom jasné všetko, aj čo sa týka Zákonníka práce,“ tvrdil náčelník.
Podstav policajtov a ich kontrola
Poslanec Juraj Smatana upozornil na to, že v pôvodnom materiáli, ktorý išiel do mestskej rady, bolo 17 policajtov. „Som rád, že aj po bojoch, ktoré boli v mestskej rade, sa upustilo od toho, že sa bude riešiť spor s niektorými mestskými policajtmi tým, že sa znížia tabuľkové počty a niektorí ľudia sa prepustia,“ zdôvodnil. Problémy treba podľa neho riešiť v rámci pracovného poriadku a technickými opatreniami. „Ak je to naozaj tak, ako to bolo uvedené v médiách, že problém je v tom, že sa mestskí policajti zašívajú a nie sú tam, kde majú byť, naozaj sa to dá zabezpečiť za niekoľko desiatok eur prostredníctvom GPS systému, aby sme vedeli na mape určiť, kde sa pohybujú. Čiže problémy s kvalitou a disciplínou riešiť organizačnými a technickými opatreniami, nie znižovaním počtu a potom zvyšovaním,“ zdôvodnil Smatana.
Dodal, že si zisťoval v podobných slovenských mestách, koľko majú policajtov a porovnával s Považskou Bystricou. „Bol som prekvapený, aký máme podstav,“ doplnil. Uviedol niekoľko konkrétnych príkladov, z ktorých vyplynulo, že na jedného policajta pripadá vo väčšine slovenských miest asi tisíc obyvateľov.
Iné obsadenie kamier, cyklohliadky a šetrenie
Smatana upozornil aj na iné veci. „Mesto Šaľa, ktoré má 23-tisíc obyvateľov, má 25 policajtov, pričom tam nesedia policajti pri kamerách, ale majú chránené pracovisko, ktoré ani nie je platené z mestských peňazí. Zamestnaní sú telesne postihnutí, ktorí sedia pri kamerovom systéme a sú platení z peňazí úradu práce,“ povedal Smatana.
Navrhol tiež zaviesť policajné cyklohliadky. „Dostanú sa aj do miest, kde auto nemôže a je to lacnejšie,“ zdôvodnil.
Viac ľudí aj iná náplň práce
Pri požiadavke na vyšší počet policajtov zdôraznil, že zabezpečenie poriadku je to, čo verejnosť veľmi očakáva. „Nemyslím policajtov, ktorí budú dávať pokuty za parkovanie. Myslím policajtov, ktorí budú riešiť čierne skládky, polepené zastávky a objekty, sprejovanie na budovách, chuligánstvo, výtržnosti a podobné veci,“ povedal Smatana.
Z jeho strany tiež padol návrh, aby sa neprijímala organizačná štruktúra, ale sa podrobnejšie rozpracovala, aby bola jasná deľba práce. Do pozornosti dal organizačnú štruktúru mestskej polície v Prešove. „Navrhujem, aby sme začali uvažovať nad znížením počtu ľudí na meste, ktorí sú nepotrební a zvýšením počtu policajtov, lebo väčšina Slovenska má dvojnásobné stavy ako my,“ tvrdil Smatana.
Upratovačku netreba
Málo rozpracovaná sa zdala organizačná štruktúra aj poslankyni Jane Varhaníkovej. Ohradila sa tiež proti upratovačke v stavoch ľudí, ktorú doteraz úrad nepotreboval. „Budova mestskej polície je súčasťou mestského úradu, naše upratovačky doteraz vždy zvládali upratovať na mestskej polícii. Neviem, prečo by sme mali vytvárať nové miesto,“ vytkla.
Reakcia primátora a poslanca Steinera
Primátor Karol Janas upozornil poslancov, že existuje ešte niečo ako pracovné náplne a policajti majú v nich, čo majú vykonávať. „To nemusí byť v organizačnej štruktúre,“ tvrdil primátor. Reagoval aj na návrh Smatanu odložiť prijatie organizačnej štruktúry. „Vy poslanci ste si schválili, že do 60 dní od VZN musí byť prijatá. To znamená, že ste mali dať návrh na zmenu VZN, z ktorého vypustíte toto ustanovenie,“ reagoval na Smatanu Janas.
Primátor ešte vysvetlil poslancom, že organizačný poriadok je spravený tak, ako je, práve preto, lebo všetci policajti chceli byť za kamerami. „Keď tam teda napíšete, že je niekto v motohliadke alebo za kamerovým systémom, už to má v náplni. Ak je však mestský policajt, platí na neho zákon o obecnej polícii a musí robiť všetko, čo mu povie náčelník,“ zdôvodnil Janas.
Poslanec Igor Steiner upozornil, že organizačný poriadok je len hrubá štruktúra. „Za ním nasleduje pracovný poriadok, kde sú jednotliví policajti zaradení a je určené, aké majú povinnosti,“ zdôvodnil Steiner.
Ekonomické hľadisko problému
František Martaus poukázal na ekonomiku problému pri mestskej polícii. „Aj pri vyššom počte nemusí byť vždy dobrá efektivita práce. To záleží od organizácie práce a kvality riadiacej činnosti. V zásade sa však dostaneme k otázke financií. Dalo by sa totiž všeličo, keby sme mali viac peňazí. A to je zase aj o nás, keď schvaľujeme rozpočet, aké máme priority a ako ich posilníme finančne. A keď potom dodatočne niečo chceme, tak je ťažko nájsť financie, lebo v tej ekonomike sme to zaradili inam,“ povedal Martaus.
Poslanci nakoniec uznesenie o organizačnom poriadku mestskej polície schválili s účinnosťou od 1. novembra.
