POVAŽSKÁ BYSTRICA. Deti si mohli vybrať. Súťažiť sa dalo v speve, modernom tanci, skladaní puzzle a modelovaní. Sprievodnou akciou bola výstava výtvarných prác detí zo špeciálnych škôl s názvom Krajina nádeje.
Máloktoré z detí priznalo trému. Väčšina z nich sa prezentovala na Považí už viackrát.
Detská radosť
Svetlušky privítali v Považskej Bystrici deti z osemnástich škôl Trenčianskeho a Žilinského kraja.
„Som rada. Že sme sa opäť stretli v kine Mier. Takúto účasť sme na súťaži ešte nemali. Tešíme sa na vaše výkony,“ povedala pred začiatkom súťaže deťom riaditeľka POS Daniela Čižmárová. Prezradila, že pokiaľ väčšina detí šla autobusom, ktorý ich postupne zbieral, žiaci jednej zo škôl z Liptova prišli vlakom.
Spev, tanec či hra boli základom dobrej nálady. Ako prví sa predstavili domáci, ktoré ponúkli kamarátom divadielko s hrou Tralala. „Bolo to fajn, myslím si, že deťom sme sa páčili,“ povedala Veronika Pšeneková, ktorá vlani recitovala. Dnes už žiačkou považskobystrickej školy nechodí, ale rada si zahrala mačku.
Tréma absentovala
Moderovania súťaže sa úspešne zhostil Luboš Capko, ktorý deti nielen uvádzal na pódium, ale im svojim povzbudzovaním vlieval aj potrebnú dôveru. „Trému sme nemali. Tancovalo sa nám skvele,“ tvrdili malí tanečníci z Trenčína a Dubnice nad Váhom. Obraz vystúpení mával v čomsi rovnaký scenár. Na pódiu deti, pod ním pedagóg, ktorý s nimi precítil celé ich účinkovanie s textom v ruke, držiac ruky v päste a odchádzajúci so spokojným úsmevom na tvári po ich prezentácii.
Jaroslav Kubica z Čadce skladal súťažne puzzle. „Hračka, šlo to ako po masle,“ zasmialo sa chlapča nad zloženým obrázkom. „Mám rada modelovanie z plastelíny. Dnes som vymodelovala mačku. Niekedy sa takto vieme zahrať aj v škole. Ak je však besiedka, rada zatancujem,“ prezradila na seba Oľga Grláková z Handlovej.
Kúsky plastelíny, šikovné ruky a... „Na svete sú pes, teta, obláčiky a slniečko,“ zasmiala sa Alexandra Fričová z domácej školy.
Jedenásty ročník Svetlušiek sa určite vydaril, o čom svedčili spokojné očká detí.
