HORNÁ MARIKOVÁ. Starkí, ktorí sú v centre sociálnych služieb v Hornej Marikovej, ktoré kraj zuší, si nevedia predstaviť, že by mali ísť inde.
Starosta obce hovorí, že keď sa o zámere dozvedel, bolo mu všelijako, ale postupovať musia tak, aby ľuďom na staré kolená neublížili. Hovorí, že sa budú snažiť chod zariadenia udržať. Verí v ústretovosť kraja a ministerstva v prípade ďalších krokov, ktoré bude obec nútená urobiť.
Nechceli by ísť inde
Obyvatelia zariadenia si nevedia predstaviť, že by mali ísť niekde inde. Sidónia Panáková je tu už štrnásť rokov. „Som tu spokojná, zvykla som si. Ja už by som chcela zostať len tu. Mám už svoje roky. Bola som operovaná na cievy a nemôžem byť doma sama,“ hovorí babička, ktorej už ťahá na osemdesiaty deviaty rok. Dodáva, že deti sú rozutekané po Slovensku a jeden syn je v Považskej Bystrici, tak kde by vraj tak ďaleko išla. „Deti aj chceli, aby som išla ku nim. Ale viete, ako je to dnes, majú svoje rodiny, prácu a majú sa o čo starať. Nie je to dnes ľahké,“ tvrdila pani Sidónia s tým, že tu jej je dobre.
Štefánia Hvôlková je v zariadení síce len tretí mesiac, ale nepozdáva sa jej, že by mala ísť preč. „Hovorí sa, že sa musí zvyknúť aj na šibenicu, ale nerada bych niekde išla. Bolo by mi ťažko odísť. Som tu spokojná so všetkým,“ zdôverila sa pani Štefánia. Rovnaká bola reakcia Margity Mančíkovej. „Ja chcem byť len tu, aj do Považskej je to ďaleko. Veď som z tejto doliny, z Dolnej Marikovej,“ povedala nám pani Margita Mančíková.
Elena Čakajíková hovorí, že keby musela odísť, nejako by to hádam zvládla, ale hneď dodala. „Ja sa prispôsobím, ale veľmi ďaleko by som nešla. Ak by bolo miesta menej, keby nás presťahovali, to by však nebolo dobré. Veď sme dve vozičkárky a je problematické sa aj tu vykarovať,“ dodala žartom pani Elena.
Nepríjemná situácia
Obyvateľom obce sa nepozdáva, že kraj zariadenie zrušil. Dostal tak obec do nepríjemnej situácie. „Obec sama by mala problém to utiahnuť. Neviem, aké sú dotácie od štátu na osobu, od toho všetko závisí. Obec v minulosti veľa do budovy investovala, a keď zariadenie prešlo pod kraj, chceli budovu prevodom za korunu. Ale my sme im to nemohli dať. Sme chudobná obec, aj my potrebujeme peniaze. Mohli sme ísť s majetkom na polovicu, nejako sa dohodnúť. Veď každý potrebuje peniaze na to, aby prežil. To nejde len tak prevodom za korunu dať,“ myslí si obyvateľ obce Anton Šikulinec.
Charakter zariadenia
Riaditeľka centra sociálnych služieb Oľga Kušnieriková hovorí, že väčšina obyvateľov je v centre zaradená v šiestom stupni odkázanosti. „Asi dvadsať ľudí máme v domove sociálnych služieb a zvyšok je zariadení pre seniorov. Kapacita je 35 klientov, jedno miesto máme momentálne voľné a v pondelok nastupuje jeden pán. Väčšina ľudí je z Marikovskej doliny, z Hornej Marikovej asi dvadsať ľudí, zvyšok z doliny a šesť ľudí z kraja. V poradovníku máme momentálne tri žiadosti,“ uviedla čísla riaditeľka.
Horská obec má špecifické problémy
Starosta hovorí, že keď sa dozvedel o zámere kraja, najprv nespal dve noci. „Nezostáva nám však nič iné, len si trúfnuť prevádzkovať zariadenie ďalej. Bolo by neseriózne voči ľuďom poslať ich celkom mimo región. Jednak by to sťažilo prístup ich rodinným príslušníkom, zamávalo by to aj s ich psychikou, lebo už majú svoje roky a sú naviazaní na miesto. Služby chceme poskytnúť tak, aby sme ľuďom na staré kolená neublížili viac, ako im to mnohým doprial osud,“ hovorí Hamar.
Dodal ešte, že v Hornej Marikovej je zo 640 obyvateľov viac ako dvesto vo veku seniorov a vzhľadom na špecifiká obce je pobyt v zariadení najlepším riešením. „V horských osadách je pre tých ľudí neúnosné prežiť a máme ich tu dosť. Nezostáva nám nič iné, len to skúsiť,“ hovorí starosta. Tvrdí, že to nebude ľahké, lebo ich obec je špecifická. „Musíme riešiť veci, ktoré inde ani nepoznajú. Obyčajne vidím kameru, keď riešime snehovú kalamitu. Je tu aj veľká miera nezamestnanosti. Nemôžeme si dovoliť ju ešte zvýšiť tým, že prepustíme ľudí, ktorí sú v zariadení,“ vysvetľuje Hamar.
Bude treba veľa urobiť
Starosta hneď hovorí aj o plánoch do budúcnosti, čo sa týka budovy, aby znížili náklady na prevádzku. „Určite budeme žiadať štát o dotáciu na zateplenie, aby sme znížili náklady. Riešiť treba aj kanalizáciu a zamyslieť sa nad spôsobom vykurovania. Momentálne sa využíva elektrina a my by sme potrebovali efektívnejšie vykurovanie,“ hovorí starosta.
Dodáva, že najbližšie ich čakajú rôzne administratívne úkony. „Pôjdeme ešte na rozumy, určite sú takéto zariadenia na Slovensku. Budeme hľadať také cesty, aby sa nám v spolupráci s krajom a ministerstvom sociálnych vecí a rodiny podarilo zariadenie udržať.“
