POVAŽSKÁ BYSTRICA. Titulok mnohých možno zmätie, pretože Fapšovci, ktorí v B2 klube vystavujú, nie sú bratia. Otec Miroslav a starší syn Róbert sa takto volajú medzi sebou.
Pre otca je to druhá, pre syna prvá autorská výstava. Paradoxom je, že Miroslav mal prvú počas štúdia na vysokej škole, čiže dávno pred narodením staršieho syna. Na druhú si musel počkať 26 rokov.
Čierna je dobrá
Fapšovci sa prezentujú výberom fotografií, ktoré sú iba čiernobiele. Podľa autorov stačí na vyjadrenie pocitov práve iba čierna a biela a ich odtiene.
„Pripraviť výstavu bol otcov nápad, ja som navrhol, aby boli fotografie čiernobiele,“ tvrdí Róbert.
Ten sa dostal k fotografovaniu cez otca. „Klasické čaro kinofilmov som zažil iba v detstve, no nevyskúšal a nevychutnal som si ich tak, ako otec. Fotím na digitálnu zrkadlovku. Niekedy tvrdím, že digitálna fotografia je možno klamstvo, pretože nemusíte vystihnúť ten okamih, ako pri fotení na film. Pri klasike ste museli čakať niekedy aj pár mesiacov, aby ste videli to, čo ste nafotili,“ myslí si syn. Otec s ním sčasti nesúhlasí.
Technika ide dopredu
„Nemyslím si, že digitálne foto je klam. Technika ide dopredu, takže je prirodzené, ak sa posunie s ňou aj spôsob fotenia. Nacvakáte dvadsať záberov po sebe a vyberiete si tie, ktoré sú dobré. Vidíte hneď, čo ste nafotili. Pamätám si na noci, keď som v kúpeľni strávil mnoho hodín pri vyvolávaní fotografií. Malo to svoje čaro, čakať pri zväčšováku, keď som vložil papier do vývojky a čakal, čo z nej vylezie. Potom mal človek radosť, ak sa snímka podarila. Mladí to nepoznajú a prichádzajú o to. Je iná doba, a ja som rád, že som prežil aj túto. My starší sme o ňu bohatší,“ hovorí otec.
Čo fotia?
Na vystavených snímkach dominujú ľudia. „Snažím sa fotografovať neosobne. Ľuďom nie je vidieť do tváre, nedajú sa identifikovať. Nehovorím im, aby sa usmievali, stáli... Chcem zachytiť okamžik, akí sú naozaj. Veľa ľudí fotí rovnako, ale ja chcem ísť vlastnou cestou a odlišovať sa od iných. Čiernobiela fotografia zachytí skôr „starú atmosféru“. Chcel by som sa priblížiť ku začiatkom klasickej fotografie, aby mali niektoré snímky aj „zrno“, páči sa mi tzv. retro,“ tvrdí Róbert.
„Rád fotím všetko. V poslednej dobe najviac ľudí, ich pocity, tváre, detaily. Mestá ako Prahu, ale aj susedné a pekné Trenčín či Žilinu."
Autor Róbert Fapšo.
O ľuďoch a o všetkom
„Aj táto výstava je o ľuďoch a ich pocitoch,“ dodáva Miroslav a skonštatuje, že hoci tiež fotí na digitálnu zrkadlovku, nedávno oprášil staručkú Prakticu, ktorú dostal ako pätnásťročný a začal fotiť aj s ňou. „Pozrel som sa automaticky dozadu, že skontrolujem fotografiu. Pozabudol som, že tam nie je display,“ usmial sa Fapšo starší.
„Niekoľko záberov som urobil aj ja. Láka ma to, ale človeku sa do toho nechce. Ak si nemá snímky vyvolať sám a spoliehať sa na toho, kto ich urobí v zberni za neho, môže stratiť fotka svoje čaro. Príde oň rôznymi úpravami, ktoré nerealizuje autor, ale ten, kto fotografiu vyvolá,“ myslí si Róbert.
Autor Miroslav Fapšo.
Koncert s výstavou
Výstavu vhodne doplnil koncert skupiny Komassage, ktorá pôsobí momentálne v trojčlennom zložení. Jedným z tria hudobníkov bol aj Róbert. „Hráme v zmenenej zostave. Máme iný zvuk, povedal by som, že skôr pôsobíme akusticky, čo nás zatiaľ baví,“ dodal jeden z autorov zaujímavej výstavy.
