PÚCHOV. Získaním úveru by malo mesto podľa primátora Mariána Michalca voľnejšie ruky pri ďalších investičných akciách. Na rad by prišli najmä tie v mestských častiach Púchova.
Primátor tvrdí, že sa tak zrýchlia niektoré kroky a zrealizujú stavby, na ktoré by museli občania čakať minimálne tri roky.
Ďalší úver
Mesto na výstavbu divadla prijalo v rokoch 2008 a 2009 úvery vo výške 4 187 452,70 eur. „Tieto financie sa splácajú dvadsať rokov, čiže do roka 2029. Rovnaká doba splácania, desať plus desať rokov, by bola aj pri ďalšom úvere,“ informovala poslancov vedúca ekonomického oddelenia Lucia Pružinská.
Mesto chcelo získať ďalší úver v sume 1,7 milióna eur na financovanie investičných akcií mesta. Marža by bola 1,90 percenta, splatnosť desať plus desať rokov, s možnosťou predčasného splatenia bez poplatku. Mesto by muselo čerpať úver do konca roka 2013. Splácať by ho začalo v januári 2015 a poplatok za poskytnutie úveru by bol 0,1 percenta z jeho objemu. Zabezpečenie by bolo bianko zmenkou.
Dôvody
Primátor Marián Michalec skonštatoval, že mesto chcelo dokončiť divadlo do konca volebného obdobia. Podľa neho ide o akési uvoľnenie rúk, najmä na investovanie do akcií v mestských častiach. „Ak chceme prejsť k zrýchleným krokom, aby sme postupne financovali ďalšie projekty, navrhujeme prijať úver. Zaplatíme, čo nám zostáva za divadlo, a od roku 2013 sa môžeme zamerať na priority, ktoré sme si vytýčili do roku 2014,“ informoval poslancov primátor.
Koľko stojí divadlo?
Túto otázku si určite podľa Michalca položili aj poslanci. „Viackrát sa táto téma prerokovala v komisiách a mestskej rade. Hodnota naprojektovaného divadla vznikla po výberovom obstarávaní v roku 2008. Vyhrala ho firma Eurobuilding a cena bola 3 985 924 eur. Po zvyšovaní sumy diela a nových dodatkoch mesto po polroku od zmluvy odstúpilo a následne bolo nové verejné obstarávanie. Po ňom sa cena zvýšila na 4 314 706 eur,“ povedal primátor.
V pôvodnom návrhu nebolo ani digitalizované kino, na ktoré získalo mesto grant z audiovizuálneho fondu 32-tisíc eur, čo je asi štvrtina ceny tohto projektu. Ďalšie finančné prostriedky pôjdu na 3D technológiu či interiér a dopracovanie interiéru, čím sa hodnota divadla zvýši.
Na dofinancovanie chýba mestu takmer milión eur.
Kam šli peniaze?
Keďže stavba divadla stála, odhlasovali poslanci použitie finančných prostriedkov, určených na stavbu, na rôzne investičné akcie. „Peniaze sme mali na účte a úver sme splácali. Nebolo zrejmé, kto súťaž vyhrá a kedy sa opäť začnú práce. Preto schválili poslanci dva milióny eur na akcie v meste a mestských častiach s tým, že keď sa začnú práce na divadle, vrátia sa do úverového rozpočtu,“ ozrejmil situáciu Michalec. Postupne sa z uvoľnených takmer dvoch miliónov financovali infraštruktúra Dvorov, rekonštrukcie komunikácií na Komenského, v Hoštinej a Horných Kočkovciach, cesta v Nosiciach, viacero chodníkov, parkovísk, niektoré ulice, kanalizácia v Horných Kočkovciach, Komenského ulice a Námestia slobody, vnútroblok na F. Urbánka, Royova...
Problémy chcú riešiť skôr
V roku 2011 stavenisko mestského divadla ožilo. „Faktom je, že z dvoch požičaných miliónov stačí vrátiť do pokladne iba jeden. Ako je to možné? Ten sme získali z vlastných zdrojov, čo sa nám podarilo za dva a pol roka. Preto potrebujeme na dokončenie dnes iba čiastku asi milión eur. Ak nám povedia ľudia, že sme financie preinvestovali do ulíc, chodníkov a iných zbytočne, že sme mali počkať štyri roky, potom nech zvýšenie úveru na 1,7 milióna eur poslanci neschvália,“ povedal na mestskom zastupiteľstve primátor.
Jeho argumentáciou bolo, že ľudia môžu využívať zrekonštruované chodníky či cesty skôr ako až pri „našetrení“ v kase z vlastných zdrojov po roku 2015. Podľa Michalca sa tak mesto môže zbaviť problémov teraz a nečakať zbytočne niekoľko rokov. Šetrenie môže znepríjemniť nedostatočný príjem zo štátnej pokladne v podobe podielových daní, ktoré sú z roka na rok pre mestá a obce nižšie.
Poslanci boli opatrní
Jaroslava Hupku zaujímalo, či mesto neporuší zákon a neprekročí povolené percentá. Hlavný kontrolór mesta Miroslav Jurči preveroval dve podmienky zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy. „Celková suma dlhu mesta neprekročí šesťdesiat percent bežných príjmov mesta z predchádzajúceho rozpočtového roka. Druhou je, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania , vrátane úhrady výnosov, prekročí 25 percent bežných príjmov z predchádzajúceho rozpočtového roka,“ povedal Jurči, ktorý skonštatoval, že mesto môže úver prijať.
Podľa Pružinskej by pri zobratí úveru bola celková suma dlhu 59,9 percenta. „Ročné splátky sú asi 8,7 percenta, takže suma dlhu by bola každý mesiac menšia,“ skonštatovala Pružinská.
„Zoberme teda nižší úver, ktorý by nás zaťažil menej,“ navrhoval Hupka. Poslanca Jána Poliacha zaujímalo aktuálne zadĺženie mesta, ktoré je 45 percent. Obaja poslanci skonštatovali, že by bolo zlé, ak by sa mesto dostalo nad šesťdesiat percent, po čom by nasledovala nútená správa.
Poslanci za prímestské časti vyzvali kolegov, aby hlasovali za prijatie úveru. „Ľudia budú môcť povedať, že pri investičných akciách sa na naše časti nezabudlo. Nezostane tak iba pri rečiach či sľuboch, že všetko sa bude robiť až potom, ako bude hotovo v meste, za pár rokov,“ tvrdil Milan Trník.
Poslanci napokon úver vo výške 1,7 milióna eur odhlasovali. Mesto ho začne splácať od roku 2015.
