POVAŽSKÁ BYSTRICA. Anna Rendeková vystavuje v meste po druhý raz. Premiéru mala pred desiatimi rokmi.
Vtedy prišla rodáčka zo Španej Doliny do mesta strojárov bývať.
Za dcérami
„Autorka jemnučkých diel je pokračovateľkou šikovnosti a zručnosti čipkárok zo Španej Doliny. Dokonalá znalosť techniky čipiek, vrodený talent a vzťah k regionálnym technikám jej prácu premieňajú na umelecké diela. Vzor a inšpiráciu mala vo svojej mamičke Júlii Helcovej, ktorá bola vychýrenou čipkárkou s titulom ľudová umelkyňa,“ povedala kurátorka výstavy Daniela Čižmárová z Považského osvetového strediska.
Rendeková sa napokon po roku 2000 odsťahovala do Považskej Bystrice za dcérami. Rýchlo si našla cestu do klubu paličkovanej čipky pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline. Oslovila ju tvorba Eleny Holéczyovej. Témou jej prác sú aj architektonické skvosty Slovenska i história Španej Doliny, kde využíva pôvodné vzory.
Čo sa v mladosti naučíš
To platí vraj pre autorku dvojnásobne. „A mne sa to na starosť zišlo. Vystavujem tu druhý raz - staršie veci, ktoré možno niektorí návštevníci už videli alebo tie, ktoré vznikli po mojej prvej výstave v Považskej Bystrici. Som rada, že sme sa začali schádzať pri POS a že môžem niečo poradiť, ukázať. Medzi ženami sa cítim dobre,“ povedala pani Anna.
Výbava pre dcéry
Autorka prezrádza, že začala paličkovať skôr, ako začala chodiť do školy. „Pochádzam zo Španej doliny, a to je známa oblasť, kde sa robia takéto techniky. Moja stará mať, keď videla, že mám záujem o paličky, tak mi urobila vankúš. Najskôr som robila úzke výšivky, vtedy sa mi do toho ne- chcelo. Počas vojny a po nej som sa čipke nevenovala, ani keď som sa vydala. Potom som už mojim dcéram chystala výbavu, a keď som odišla do dôchodku, využívam každú chvíľu k tomu, že si sadnem a na pár minút a niekedy aj na celý deň, keď ma niečo chytí. Vtedy sa v tom priam vyžívam,“ povedala Rendeková.
Čipka nie je jednoduché dielo
„Ono sa povie, že špaňodolinská čipka je jednoduchá, ale zo skúsenosti na každý obraz, ktorý máte nakreslený, použijete techniky, akú chcete. Ale paličkovanú čipku, tú musíte mať v hlave. Tam sa nič ne-kreslí, tam sa to robí podľa svojej predstavivosti, ale sa musí dodržiavať každá jedna dierka, každé jedno obrátenie. Je to podľa šírky. Tridsaťpäť až do sto párov, podľa toho, aká je čipka široká," vysvetľuje čipkárka.
Radosť
Zdá sa, že rodinné žezlo prevezme a pokračovateľkou rodu bude vnučka. Annu teší, že do klubov sa hlásia mladé dievčatá. „Nikdy nevieme, čo sa nám kedy zíde. Ja nemám obľúbené motívy. Nikdy sa nesnažím úplne opakovať, keď robím podľa niekoho. Bola by veľká škoda, ak by sa zabudlo, čo nás naučili staré matere,“ dodá pani Anna.
