POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ateliér vznikol na novom podlaží po rekonštrukcii ZUŠ I. W. Kráľa. Tá sa začala v máji minulého roka.
V priestoroch ateliéru Milana Sládka nájdu miesto divadelníci, výtvarníci aj tanečníci. Sládek otvoril nový ateliér spoločne s riaditeľkou školy Blankou Cedzovou.
Stretnutie s deťmi
Slávnostnému otvoreniu predchádzalo stretnutie detí so svetoznámym mímom. Nezostalo iba pri besede, ale došlo aj na samotnú pantomímu.
„V ateliéri už vyučujeme. Sme radi, že sme nadviazali na doteraz úspešnú spoluprácu s Milanom Sládkom. V jeho osobe je nielen herec, ale aj výtvarník. Mnohí si ho pamätajú z predajnej výstavy, kde priniesol na predaj niekoľko svojich diel, samozrejme, že výťažok z ich predaja išiel na pomoc našej škole. Vážime si, že prijal našu ponuku,“ povedala Cedzová.
Hodinu strávenú s deťmi, označila riaditeľka ako stretnutie s človekom na vysokej umeleckej úrovni. „Je nielen hercom, ale aj režisérom. Beseda i samotná pantomíma dopadli veľmi dobre,“ pochvaľovala si akciu Cedzová.
Hra tela i duše
Sládek sa vyznal k vzťahu či z pocitov k pantomíme mnohokrát. „K umeniu sa dá použiť rôzny druh prejavu. Básnici používajú iný, herci či mímovia opäť iný. Všetci však musia podať výkon, ktorý divák pochopí a ocení,“ myslí si.
Sládek je autorom asi štyridsiatky inscenácií, s ktorými sa predstavil takmer v šesťdesiatich krajinách. S pantomímou sa začal zaoberať už ako študent umeleckej priemyslovky, keď ho oslovila kniha Františka Kožíka – Najväčší z pierotov.
„Začal som sa natierať na bielo, vymýšľať pantomímy, nikde u nás toto umenie neexistovalo, bol som prvý mím v Československu," spomína Sládek, ktorý v roku 1958 odi-šiel do Švédska, odkiaľ sa presťahoval do Nemecka.
„V roku 1990 som sa síce vrátil na Slovensko, ale v roku 2002 viedli moje kroky späť do Kolína. Hrám, vyučujem, režírujem činohry a občas aj opery,“ skonštatuje pán Milan.
Prekvapenie z Považia
To prišlo po telefonáte zo ZUŠ I. W. Kráľa. „Veľmi milo ma prekvapilo, keď mi pani riaditeľka zatelefonovala a spýtala sa, či môžu nové priestory pomenovať po mne. Mňa to veľmi potešilo a zároveň ma to zaväzuje, aby som s väčšou intenzitou navštevoval túto školu a so žiakmi sa stretával. Netvrdím, že budem chodiť do školy každý mesiac, ale môžem sa podieľať na organizovaní rôznych workshopov, možno urobíme nejakú inscenáciu alebo strelenú akciu v meste,“ povie o ďalšej spolupráci mím.
Ateliér je prvou stavbou umeleckého druhu, ktorý nesie od minulého týždňa Sládkove meno. Bude slúžiť na vyučovanie, prednášky umenia, nácviky divadelníkov, pre verejnosť...
Pantomíme sa v ZUŠ zatiaľ nevenujú. Ktovie, možno jej čas ešte len príde.
