o.
LYSÁ POD MAKYTOU. Obyvatelia miestnej časti Onričkoviec, časti obce Lysá pod Makytou, sa sťažujú, že cesta je vo veľmi zlom stave, plná výmoľov a blata. Hovoria, že keď napadne sneh, autom sa k chalupám, vzdialeným niekde aj dva kilometre od hlavnej cesty, vôbec nedostanú, lebo sa pravidelne neodhŕňa a neposýpa vôbec. K starým a chorým ľuďom odmieta jazdiť pre zlý stav cesty aj sanitka.
Pýtajú sa, prečo sa o cestu nikto poriadne nestará, keď platia dane. Majú pocit, že o ich problémy sa nikto nezaujíma.
Boja sa aj o deti
Ľubomír Mašláň hovorí, že cesta je tu mizerná. „A je to čím ďalej, tým horšie. Treba s tým niečo robiť,“ myslí si. Do Ondričkoviec chodí za svokrou.
Pani Iveta, ktorá tu trvale býva aj s rodinou a dvoma malými deťmi, dodáva, že výmole sú miestami také hlboké, že ísť po ceste je nebezpečné aj pešo, na bicykli už vôbec nie. „Deti, keď idú do školy, majú problém dostať sa dolu. A po autobusovú zastávku to majú asi dva kilometre. Problém je ešte väčší v jeseni či v zime, keď je dlho tma. A to tu istý čas nefungovalo poriadne ani osvetlenie,“ sťažuje sa pani Iveta. Deti by vraj radi v peknom počasí chodili na bicykli, nechce im to však dovoliť. Na rozbitej ceste by totiž mohli spadnúť a zraniť sa.
Rovnaké obavy majú aj iné obyvateľky z tejto časti.
„Autom sa dá ísť, ale tiež len pomaličky. Je to však v podstate lepšie ako pešo,“ hovorí pani Iveta.
Hneď však dodáva, že to len vtedy, ak neudrú mrazy či nenapadne sneh. „V zime je tu málokedy odhrnuté, máme veľakrát len vyšliapanú úzku cestičku pre jednu osobu a po ceste chodíme po jednom za sebou,“ hovorí Iveta.
Brodenie v snehu a iné trampoty
Pani Katarína sa sťažuje, že keď bola tehotná, brodila sa domov v snehu vyše kolien. „Vôbec nám neodhŕňali. Nikto sem vtedy neprišiel. Boli sme tu celkom zasnežení. To si máme cestu odhŕňať aj upravovať na vlastné náklady? Veď dane platíme, tak prečo nemáme tieto služby?“ pýta sa pani Katarína. Hovorí, že cestu pred sebou si odhŕňajú na svoje náklady. „Ale robiť to po celej dĺžke by sme nezvládli,“ dodáva.
Obyvatelia Ondričkoviec vysvetľujú, že už si odvykli chodiť aj v normálnych topánkach. „Jedna pani odtiaľto, keď chodila na autobus do práce, k zastávke išla v gumákoch, a tam sa potom prezúvala. Keď je cesta veľmi šmykľavá, riešime to zase tak, že sa vozíme dolu na detských saniach. Boli aj také dni, že sa autom nedalo dostať vôbec hore, a vtedy nezostáva nič iné, len nahadzovať reťaze. Prípadne sa autom nedá ísť vôbec, musíte ho nechať doma a ísť len pešo. Alebo si ľudia pomáhajú, naštartujú traktor a auto sa vytiahne,“ opisuje zimné trampoty pani Katarína.
Problémy so sanitkou a svojpomocná údržba
Trvale obývaných chalúp je podľa miestnych asi pätnásť. Niektorí obyvatelia sú chorí a potrebujú často lekársku pomoc. To je ďalší problém.
„Sanitka nám sem odmietla jazdiť. Vždy nám nadávali, že je tu zlá cesta. Tak som si musela kúpiť auto. Mama má veľa zdravotných problémov, takže musím mať nejakú istotu, že bude mať pomoc, keď bude zle. Tá cesta sa tu spevňovala, hádam ešte keď som chodila do škôlky, predtým tu bola len poľná cesta. Provizórne sa to pláta už roky. Ešte teraz sa dajú jamy obísť, ale keď cez zimu napadne sneh a všetko prikryje, je to ťažšie,“ posťažovala sa pani Zuzana.
Jej susedky prezradili, že v deň našej návštevy robila na ceste úpravy, aby si po tom, čo napadne sneh, nepoškodila auto, ktoré nevyhnutne potrebuje.
„Áno, je to pravda. Betónovala som dve veľké jamy na ceste. Keď zapadnú snehom, nebude ich vidieť, a ak by som na ne nabehla autom, bolo by určite hotové,“ vysvetľuje Zuzana.
Zničené autá, presťahovaná firma a iné škody
Na zničené autá sa sťažujú aj chlapi. „Trpia disky aj nápravy. Neustále musím čosi opravovať. Ide to poriadne do peňazí,“ hovorí Martin Fojtek. „Chodievam sem za svokrou. Rozbíjame si tu autá. Treba s tým niečo robiť. Trpia hlavne nápravy,“ posťažoval sa Ľubomír Mašláň.
V miestnej časti bola aj jedna súkromná prevádzka. Podnikateľka ju však bola nútená pre zlú údržbu miestnej komunikácie presťahovať. „Teraz sme dolu na Lysej. V zime sa sem totiž štyri ženy, ktoré zamestnávam, nemali sem ako dostať. Cesta je celkom rozbitá, nedá sa tadeto chodiť, každé auto sa hneď na nej rozbije. Hovorila som osobne aj so starostom, či by nemohol vyčleniť nejaké peniaze na opravu cesty. Už dlho sa tu nič nerobilo a je to škoda, lebo tu býva dosť ľudí. V zime sa sem vôbec nedá dostať,“ hovorí Karla Friedrich.
Jej zamestnankyňa Zdena Ševelová dodáva, že ľudia sa vraj odhodlali aj na demonštráciu s plagátmi pred obecným úradom, ale nepomohlo to. „Nie sú peniaze. Je to však katastrofa. Minule tu jeden šofér rozbil olejovú vaňu, všetok olej mu vytiekol a prišiel tak o 150 eur. Keď sme tu ešte chodili do práce, neustále mi opravovali defekty na aute. Aj kolegyňa raz spadla tak nešťastne, že si narazila zub a mala potom problémy. Na jeseň, keď sa skoro stmieva, je problém chodiť po ceste. Stále vám hrozí nejaký úraz. Keď začal padať sneh, brodili sme sa po kolená v snehu, keď sme išli do práce a prišli sme do firmy mokré. Odhŕňanie je veľmi slabo riešené,“ zhrnula viacero problémov pani Zdena.
Zabudnutí
Miestni hovoria, že problém nie je len ten, že je cesta rozbitá. Nikto sa podľa nich nestará ani o odvod vody, ktorá steká zhora dolu po ceste často aj s blatom a kamením. V zime na mnohých miestach voda zamŕza a cesta sa mení na klzisko. Potom sa po nej vôbec nedá ani chodiť, ani jazdiť. Neposýpa sa vraj. Ľudia tvrdia, že niečo by spravili aj svojpomocne, všetko však nezvládnu. Pripustili, že pred niekoľkými rokmi dala obec vyregulovať skružami miestny tok. „To sme však mali vodu už aj v dvoroch a ohrozené boli chalupy,“ vysvetľuje jedna z obyvateliek.
Miestni sa posťažovali aj na to, že im nikto nevyváža odpad. Musia ho vraj skladovať doma a potom zvážať dolu, aj napriek tomu, že za služby platia. Tvrdia, že na túto časť obce sa zabúda.
„Do volebného programu si vždy dá starosta cestu do Onričkov a nič sa nedeje. Berú nás tu ako tých posledných,“ dozvedeli sme sa od jedného z miestnych, ktorý nechcel byť menovaný.
