POVAŽSKÁ BYSTRICA. Učitelia tvrdia, že ani desaťpercentné zvýšenie platu nie je adekvátne. Ako kompromis by ho však brali.
V štrajku to však nie je jediný problém, na ktorý chceli ukázať. Tvrdia tiež, že ak sa má v budúcnosti udržať kvalita vyučovania, musí byť prísun financií zo štátnej kasy väčší. Kvalitných zamestnancov totiž naše školstvo len ťažko vyprodukuje.
Vždy ich oklamali
Pavel Kováčik, učiteľ z Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici, si myslí, že ak by mali učiteľom pridať na platoch päť percent, je to o ničom.
„Či dostanem v čistom mesačne pridaných dvadsať eur alebo nie, tak to akoby nám nič nepridali. Pri každom zvyšovaní platov v školstve nás v podstate oklamali. Zvýšili nám napríklad základ, ale zobrali nám pohyblivé zložky a boli sme na tom tak, že nakoniec tretina ľudí zarábala menej. Alebo nám zvýšili tarifné platy, ale aj vyučovaciu povinnosť,“ opísal stav Kováčik. Dodal, že postačujúcich nie je dnes ani desať percent, s prihliadnutím na stav štátu je to však prijateľný kompromis.
Učiteľské „benefity“
Kováčik poukázal napríklad aj na to, že so zamestnaneckými benefitmi v školstve je to 〜tiež dosť neštandardné.
„Na hodinách telesnej výchovy si derieme vlastné oblečenie, lebo musíme mať úbor. Mnohí kolegovia nosia do práce vlastné notebooky, aby mohli lepšie vyučovať. Keď vybavujeme veci pre školu, jazdíme na svojom vlastnom aute, telefonujeme zo svojho mobilu,“ vysvetlil Kováčik a dodal, že vo väčšine zamestnaní sú toto bonusy navyše, ktoré dáva firma. V školstve je to celkom naopak. Ak chcú učitelia robiť kvalitne, sú nútení používať svoje osobné veci.
Čo ešte spôsobuje nedostatok peňazí?
Jedna z vecí, ktorú Kováčik ešte vytkol, bolo, že nedostatok peňazí sa stále viditeľnejšie prejavuje na majetku škôl, a nie celkom vyhovujúcom prostredí, kde sa učia deti. „Plesnivie nám napríklad suterén. Učia sa tam žiaci, mal sa trikrát opravovať a vždy sa to pre nedostatok financií odložilo,“ vysvetlil.
So športovým vybavením na hodiny telesnej výchovy u nich nemajú problém, čo ale inde môže byť. „Aj to len vďaka podpore športových klubov, lebo máme športové triedy, máme nadáciu, peniaze sa tak zháňajú mimo.“
Mal by to riešiť štát, nie rodičia
O problémoch, ktoré súvisia s poddimenzovaným prísunom financií do školstva, sa zmienila aj Alena Sůrová, predsedníčka odborov v Gymnáziu Púchov.
„Máme veľa pomôcok zakúpených vďaka rodičovskému združeniu. Volá sa po tom, že máme vyučovať moderne. Máme v škole jednu interaktívnu tabuľu a multimediálnu učebňu. Technika teda chýba. Nie sú pre väčšinu predmetov učebnice. Musíme žiakom veľa materiálov kopírovať. Pokiaľ by nebolo rodičovského združenia a darov od rodičov, boli by sme na tom skutočne veľmi biedne. Myslím si však, že takéto veci by nemali riešiť rodičia, ktorí odvádzajú už nemalé dane, mal by to riešiť štát,“ hovorí Sůrová.
Naozaj len reči
Veľké problémy spôsobuje nedostatočný prísun financií do školstva hlavne v stredných odborných školách. Vyžaduje sa v poslednom období, aby školy produkovali kvalitných odborníkov pre strojársky a automobilový priemysel. Učitelia však hovoria, že na kolene, bez kvalitných pomôcok, ich pripraviť nedokážu.
„Máme strojársky odbor a preň v stredisku praktického vyučovania vymedzené priestory na praktické vzdelávanie. Vybavené je však na základe toho, kde si čo škola pozháňa, čo kto poskytne. Nič nejde zo štátu. Len cez sponzorské dary a projekty. Nejde len o stroje, ale aj o ich vybavenie, aby mohli žiaci robiť, a to je veľmi nákladné. Nedá sa tak inak nič pohnúť dopredu, čo sa týka kvality absolventov,“ hovorí Vladimíra Siváková, predsedníčka odborov a profesorka z púchovskej Strednej odbornej školy T. Vansovej.
Dodáva, že o tom, ako pri nízkych platoch pritiahnuť do školstva odborníkov z praxe, ktorí by išli učiť, už radšej ani nehovorí. „Už to nejde ďalej robiť doslova na kolene či len teoreticky. Od žiakov, ktorí končia, sa žiadajú aj rozsiahle praktické zručnosti, ale ak ide vývoj dopredu a my nemáme nič, ako im to môžeme poskytnúť? Reči zo strany vlády či ministerstva, že treba pripraviť odborníkov pre strojársky a automobilový priemysel, sú potom naozaj len reči,“ vysvetľuje Siváková.
Pri pomôckach, ktoré používajú žiaci na praxi, tiež podľa Sivákovej, paradoxne, nikto akoby nebral do úvahy opotrebenie. „Nemôžeme na- príklad dvadsať rokov používať jeden pilník, ak sa má s ním robiť. Nástroje sa po čase opotrebujú, zničia, treba ich vyradzovať. Prenáša sa to potom ako finančná záležitosť na rodičov, lebo peňazí niet a zaplatiť sa to musí,“ hovorí Siváková.
Nahnevaná na ministra
To, že sa zodpovednosť za dobré fungovanie škôl stále presúva zo štátu inam, si myslí aj jej kolegyňa Dagmar Ostradická.
„Vo väčšine škôl rodičia doslova dotujú ich dobré fungovanie. Som sklamaná z ministra školstva. Mám na starosti rodičovské združenie u nás. Upozornila som ho na tento problém, zdá sa mi, že to bolo pred voľbami. Nebyť rodičovských združení, neexistovali by moderné učebné pomôcky. Na odbornom výcviku u nás by nebol CNC stroj, fréza ani sústruh. Škola na to nemá a štát nám nedá nič. A takto sa teraz správajú, keď štrajkom upozorňujeme na problémy?“ pýta sa.
Dodáva, že to naozaj nie je len o desiatich percentách k platu učiteľov.
Začína to už v materských školách
Problémy však nie sú len v stredných školách, začína sa to už materskými školami. Na chod Materskej školy Mládežnícka v Púchove podľa riaditeľky Daniely Valentínyovej prispievajú rodičia a sponzori.
„Ťažko sa vysvetľuje rodičom, že nemáme finančné prostriedky na opravy, preto chceme navýšiť prostriedky. Žiaľ, niekedy musíme z rodičovského príspevku uhradiť aj energie,“ krčí bezmocne ramenami, že v školstve financie naozaj zúfalo chýbajú.
Okresná predsedníčka odborov z Ilavy Ľubica Kobzová tiež hovorí o tom, že systém nie je dobrý, ak na nič nie sú peniaze. „Chýbajú učebnice, všetko musíte kopírovať, hľadať. Veľké bremeno je preto svojím spôsobom aj na rodičoch, najmä na začiatku školského roka. Keďže nie sú učebnice, nahrádzajú sa pracovnými zošitmi, ktoré si musia deti kupovať. A takto by sme mohli rozprávať ďalej. Pokiaľ sa nezmení systém, budú problémy v školstve stále,“ doplnila.
Nevzdelaní, ľahšie manipulovateľní
Podľa stredoškolského učiteľa Juraja Smatanu si mnohí rodičia uvedomujú potrebu radikálnej zmeny v školstve.
„Vedia, že inak budú ich deti učiť zúfalci, ktorým už nezostáva nič iné. Pokiaľ nedajú rodičia a učitelia politikom citeľne najavo, že si prajú v školstve zmenu, dovtedy bude pretrvávať súčasný stav nekvalitného, podfinancovaného školstva. Veď nevzdelaní občania sa dajú ľahšie manipulovať,“ myslí si Smatana.
Autor: M. Kováčik, D. Pitoňáková. V. Žaludková
