NOVÁ DUBNICA. Novodubničania mali opäť po roku možnosť zúčastniť sa prostredníctvom strieborného plátna strhujúcich a nebezpečných expedícií. Druhý ročník podujatia Expedičná kamera prilákal do kina Panorex viac ako 200 divákov.
Premietalo sa šesť krátkych filmov, ktoré spolu trvali približne štyri hodiny. Zaujímavá prehliadka najúspešnejších outdoorových filmov uplynulej sezóny putuje po štyridsiatich mestách Slovenska.
Spokojní diváci
Festival Exedičná kamera sa po prvýkrát konal v Novej Dubnici minulý rok. Už vtedy prilákal viac ako sto nadšencov.
Počas druhého ročníka si šesť krátkych filmov pozrelo viac ako 200 divákov, a nielen z Novej Dubnice. „Som tu aj s partiou kamarátov a prevažne sme z Dubnice a Ilavy. Boli sme tu j minulý rok a už vtedy sme sa dohodli, že ak bude ďalší ročník, tak určite nebudeme chýbať. My sami radi v lete lozíme po skalách, bicyklujeme v horách. Ale sme len amatéri. Tento projekt nás zaujal, lebo je originálny. Sú tu super filmy, ktoré by sme asi inak nemali možnosť vidieť,“ povedal Ján Zahradníček.
Pripravujú sa novinky
Na Slovensku sa do Expedičnej kamery zapojilo 40 miest. V susedných Čechách ich je podstatne viac.
„V Českej republike sa do projektu zapája stovka miest. Myšlienkou celého projektu je priblížiť dobrodružné filmy čo najširšiemu publiku. Všade sa premietajú tie isté snímky, jednotlivé mestá si však môžu doplniť ľubovoľný sprievodný program. Ten sme zatiaľ v Novej Dubnici počas prvých dvoch ročníkov nepridávali, keďže sme neočakávali až taký masívny záujem publika a samotný program je dostatočne dlhý. Aj s prestávkou trvá štyri hodiny. Do budúceho ročníka ale určite počítame s inováciami, na ktoré sa diváci môžu tešiť,“ prezradila Martina Kacinová z mestského úradu.
Doplnila ešte, že o zapojení sa do programu festivalu v Novej Dubnici nemali ani najmenšie pochybnosti. „V našom meste je výrazná základňa fanúšikov horskej cyklistiky, turistický klub a mnoho nadšencov outdooru. Verili sme, že záujem divákov bude.“
Príjemné čísla
Záujem divákov potešil organizátorov, ktorí ale priznávajú, že je to súčasne aj záväzkom do budúcnosti. „Tento rok sme mali približne o sto divákov viac ako počas prvého ročníka. Sú to príjemné čísla, ktoré nás tešia, ale zároveň aj zaväzujú snažiť sa ešte viac. Máme dobré ohlasy publika, ktoré okrem nadšenia z filmov vyzdvihuje najmä vyššiu kvalitu projekcie oproti minulému roku,“ povedala Kacinová.
Divákom sa asi najviac páčila snímka Vo vlčej koži po stopách Džingischána. Bola to úvodná časť série na pokračovanie, v ktorej sa Austrálčan Tim Cope sám vydáva na 10-tisíc km dlhú cestu z Mongolska do Maďarska.
„Pokračovanie prinesie budúci ročník Expedičnej kamery, na ktorý už teraz srdečne pozývam. Podľa prísľubu hlavných organizátorov by sa mal konať už na jar budúceho roka a v novembrovom termíne budeme mať ponuku na zorganizovanie festivalu Zimných športov. Myslím, že v meste sa nájde aj dostatok fanúšikov skialpov, freerideu a lezenia ľadov, čiže aj do tohto projektu sa plánujeme zapojiť,“ prezradila Martina Kacinová.
Sto ľudí, sto chutí
Po tom, ako sa skončila aj posledná snímka, to v publiku zašumelo. Z útržkov rozhovorov bolo jasné, že divákov skutočne najviac zaujal film Vo vlčej koži po stopách Džingischána. Našli sa aj takí, ktorí za najlepšiu snímku označili film Chlad. „Napriek tomu, že tí členovia expedície v podstate bojovali o život a snažili sa nezamrznúť, boli tam veľmi vtipné „hlášky“, na ktorých sme sa zasmiali. Ten komentár bol super, ale najviac sa mi páčila „angličtina“ Denisa Urubka. Ale klobúk dolu pred nimi,“ povedala Janka Kvasničková, ktorá sa na Expedičnú kameru vybrala do Novej Dubnice po prvýkrát a spoločnosť jej robil priateľ.
„Mňa najviac oslovila francúzska snímka Obeta Ganesovi. Bola o partii mladých lezcov, ktorí si užívajú skaly v Indii. Okrem krásnych prírodných scenérií ukazuje lezenie v exponovanom teréne. Zaujalo ma to, že film nie je čistým dokumentom a ukazuje moderný trend outdoorovej kinematografie – do dokumentaristiky pridať aj viac „filmárčiny“ a väčšiu nápaditosť. Okrem iného je úžasne dynamický a doplnený výbornou hudbou,“ uzavrela Martina Kacinová.