POVAŽSKÁ BYSTRICA. Významný slovenský fotograf Karol Benický patrí k dlhoročným predstaviteľom súčasnej slovenskej dokumentárnej fotografie. Počas svojej fotografickej tvorby získal významné ocenenia.
Karol Benický sa od pôvodne nenáročných dokumentárnych a krajinárskych fotografií dopracoval k výtvarnej reportáži, ktorá predpokladala patričné znalosti fotografického remesla, výtvarnej skladby a obrazovej plochy.
Známy umelec
Benický získal za svoju prácu mnohé významné ocenenia na súťažiacich. Boli nimi napríklad 1. cena na Medzinárodnom fotosalóne vo Vítkoviciach v roku 1979, neskôr v roku 1983 na II. Svetovom bienále krajinárskej fotografie v Sydney získal 1. miesto a zlatú medailu FIAP. V roku 2002 v Bruseli získal cenu Európskej únie umenia za umeleckú tvorbu a v tom istom roku získal výročnú cenu Masarykovej akadémie umenia v Prahe za umeleckú tvorbu.
Opäť fotografia
Prečo sa v galérii objavila opäť fotografia? Na jednoduchú otázku odpovedal jednoducho kurátor výstavy Milan Mazúr.
S klasickou fotografiou Karola Benického som sa stretol pred niekoľkými rokmi v Prahe, kde sme boli na výstave na Slovenskom inštitúte. „Žijem v Prahe, ale som Slovák, skúste mi pripraviť výstavu na Slovensku,“ opísal stretnutie s fotografom veľmi jednoducho Mazúr.
Čas však plynul a výstava na Slovensku sa nekonala. „Priznám sa, že som vtedy na Benického pozabudol. Dozvedel som sa, že vážne ochorel a, bohužiaľ, zomrel. Nemohol som to nechať iba tak, keď som mu to sľúbil. Pomohla mi náhoda, keď sa naskytla príležitosť pripraviť ju z materiálov Ing. Hriňu,“ dodáva Mazúr.
Splnil tak svoj sľub. Fotografie sú rozdelené do troch cyklov. Dominuje čierno-biela. „Benický bol majstrom čierno-bielej fotografie. Býval síce od roku 1991 v Prahe, ale precestoval svet a rád sa vracal na Slovensko. Bol nielen fotografom, ale aj cestovateľom, výtvarníkom či dizajnérom. Zo svojich pútí vydal asi tridsiatku publikácií,“ skonštatoval kurátor.
Vo výbere fotografií sa zameral na sedemdesiate roky, v ktorých sú zachytené Benického potulky v okolí Banskej Bystrice, Brezna, Hriňova, Poník, ktoré fotograf miloval.
Ďalší cyklus je venovaný žánrovým fotografiám pri návštevách rodín, známych pri rôznych príležitostiach. Preto na fotografiách vidieť svadby, pohreby, zabíjačky...
Posledný cyklus tvoria farebné snímky. Autorove fotografie sa pokúšajú rozprávať jednotlivé príbehy o krajine, zátiší, o ľuďoch z hôr, ale i ľuďoch z jeho potuliek po svete. Jeho diela sú technicky dokonalé a dokonalosť je jasná aj v jeho výstavnom či publikačnom prevedení.
Otec žil fotografovaním
Tvrdia to o autorovi jeho dve dcéry, ktoré sa zúčastnili vernisáže výstavy. Za pravdu im dáva aj vnučka Marcela.
„Pamätám si na chvíľky, keď sme šli pomaly autom, otec založenú ruku na aute a kochal sa okolím. Matka ho upozorňovala, aby dával pozor, no my sme skončili v priekope. Vždy bol pyšný na to, že má deti, ktoré mu pomohli dostať auto z jarku,“ spomína dcéra Marcela.
V rodine nik v šľapajách Benického nešiel, hoci vnučka i dcéry amatérsky maľujú. „Zostalo nám množstvo fotografií, ktoré sme uložili podľa cyklov. Máme v nich potom prehľad, ľahšie sa hľadajú,“ dodá Marcela a spomenie opäť na veselú príhodu s otcom. „Diaľnica, nediaľnica, vytiahol rozkladací stolík, varič, konzervu... Užili sme si spolu naozaj veľa zábavy,“ povie v závere rozhovoru mladšia dcéra.
Benického fotografie si môžete pozrieť v MG ART galérii do 13. januára 2013.
