BELUŠA. Obyvatelia Beluše sa budú môcť vyjadriť k rozšíreniu ťažby v lome i Belušských Slatinách, proti ktorému sa zdvihla vlna nespokojnosti. Kedy sa uskutoční verejné prerokovanie a bude zverejnená správa o hodnotení, nie je zatiaľ jasné. Začalo už posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Ľudia sa obávajú negatívnych vplyvov na kvalitu ich života. Poukazujú na neúmerné zvýšenie dopravy na ceste v blízkosti svojich obydlí, obávajú sa prašnosti, hluku, zosuvov cesty a iných negatív. Počas stretnutia na ministerstve životného prostredia tlmočili obavy ľudí zástupcovia obce i občianskeho združenia Naša Beluša.
Prerokovania na ministerstve
Na ministerstve životného prostredia sa po tom, ako sa zdvihla vlna nevôle verejnosti v súvislosti so zámerom rozšírenia ťažby v lome pri Belušských Slatinách, uskutočnilo rokovanie o určení rozsahu hodnotenia podľa ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. „Zúčastnili sa ho zástupcovia ministerstva, navrhovateľ – Cestné stavby Žilina, zástupca Obvodného banského úradu v Prievidzi, spracovateľ zámeru – spoločnosť Slovzeolit, Obecný úrad Beluša a Občianske združenie Naša Beluša,“ hovorí Maroš Stano, hovorca ministerstva.
Cesta je úzka, na mnohých miestach sa už teraz zosúva. Ľudia sa obávajú zvýšenia dopravy.Vedie aj cez pomerne husto zastavané územie obce.
Samotný zámer rozšírenia ťažby nemôže podľa jeho vyjadrenia verejnosť pripomienkovať. „Pripomienkovať však môže správu o hodnotení navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa už začalo a skončí sa vydaním záverečného stanoviska. To má však v konečnom dôsledku odporúčací charakter. Všetky dôležité informácie sú dostupné na webovom portáli www.enviroportal.sk,“ uviedol hovorca ministerstva.
Hlavnou témou prerokovania na ministerstve boli podľa Stana vplyv sekundárnej prašnosti, zvýšené hlukové pomery a dopravno-bezpečnostné pomery na ceste tretej triedy č. III/06149, ktorá prechádza cez obec Belušské Slatiny a je aj jedinou dopravnou trasou na odvoz vyťaženého kameniva k odberateľovi.
Výhrady združenia
Predseda občianskeho združenia Naša Beluša Michal Martinák hovorí, že zámer navrhovateľa trpí množstvom nedostatkov v podstatných skutočnostiach a nevyjasnených rozporov. „Vychádza z neodôvodnených predpokladov a akékoľvek riziká sa snaží bagatelizovať, respektíve ich ignoruje alebo opomína,“ hovorí zástupca združenia.
Občianske združenie vypracovalo aj stanovisko k zámeru, kde poukazuje na to, že v súvislosti s rozšírením ťažby v lome nie je jednoznačne zrejmá percentuálna miera navrhovaného navýšenia, túto je možné z textu zámeru len odhadnúť, pričom odhady vyplývajúce z jednotlivých častí zámeru si odporujú.
Združenie poukazuje napríklad na nárast prašnosti a hlučnosti, spôsobenej nielen samotnou ťažbou, ale aj sekundárne, pri takmer 150-percentnom náraste ťažby.
„V zámere sa úplne vyhli sekundárnej prašnosti, ktorá je pre obyvateľov najhoršia. Posudzujú, ako sa práši pri ťažbe mimo obce, ale to, ako sa bude prášiť pri tom, keď sa bude šíriť prach prirodzeným prúdením vzduchu v doline a pri doprave kamiónmi, to akosi nikto nerieši. Posudzovali tiež napríklad prašnosť na tonu vyťaženého materiálu. Ja som našiel na internete správu, kde sa posudzovala prašnosť v lome pri Malej Čiernej v Žilinskom kraji, čo je tiež rovnaký druh dolomitového lomu, a tam boli parametre oveľa vyššie ako v našom prípade. Neviem, podľa čoho to robili. Keď som to napadol, povedali, že je to iná ruda, ale keď sme sa rozprávali o konkrétnych veciach, nedostali sme vysvetlenie. Pri debate, ktorá bola na ministerstve, to prebiehalo tak, že na všetko, čo sme uviedli ako problém, nám bolo povedané, že to problém nie je, ale nebol tam nikto relevantný, kto by posúdil, kde je vlastne pravda. Výhrad a nezrovnalostí, na ktoré sme v súvivslosti so zámerom poukazovali, bolo viac, uviedol som len časť,“ hovorí Martinák.
Cesta a nárast dopravy
Problematické bude podľa združenia, ale aj zástupcov obce, dopravovanie vyťaženej horniny po ceste tretej triedy, ktorá ide husto zastavaným územím obce.
V stanovisku, ktoré zaslal koncom augusta TSK na ministerstvo, sa k doprave v súvislosti s ťažbou uvádza, že zámer dostal kraj 6. júla a jeho účelom je zvýšenie kapacity ťažby stavebného kameňa v hraniciach určeného dobývacieho priestoru Beluša na úroveň 350 až 400-tisíc kiloton ročne podľa rastúceho dopytu. Z neho vyplýva, že kraj žiada posúdiť jestvujúci stavebný stav cesty podľa STN 736101 cesty III/06749 v úseku pripojenia areálu Lomu Mojtín v dobývacom priestore Beluša na cestu III/066149 po križovatku ciest I/61, III/06149. „Domnievame sa, že uvedená cesta nie je dimenzovaná na približne 150-percentný nárast počtu nákladných áut avizovaný v hlukovej štúdii zámeru. Žiadame posúdiť jestvujúce pripojenie areálu lomu na cestu III/06149 z pohľadu nárastu počtu vozidiel vchádzajúcich a vychádzajúcich z areálu a z pohľadu ovplyvnenia dopravy na ceste III/06149 v bode napojenia. Žiadame investora o návrh podieľania sa na kompenzácii poškodenia z neúmerného opotrebovania cesty III/06149,“ uvádza sa v stanovisku.
Kraj je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona dotknutým orgánom. „V terajšej fáze posudzovania ministerstvo životného prostredia vydalo rozsah hodnotenia činnosti a navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení činnosti, kde sa má vysporiadať s pripomienkami. Trenčiansky samosprávny kraj sa bude vyjadrovať k správe o hodnotení činnosti po jej doručení na úrad,“ uviedla Vlasta Henčelová, hovorkyňa TSK.
Riziká zvýšenia dopravy
Obyvatelia, obec aj občianske združenie Naša Beluša, sa obávajú v súvislosti s nárastom dopravy na ceste tretej triedy zvýšenia rizika úrazov, komplikácií, ktoré súvisia s prejazdnosťou, lebo cesta nie je na takúto dopravu vhodná šírkou, tiež zvýšenia prašnosti a hlučnosti, znehodnotenia cesty. Upozorňujú aj na možnosť zosuvu a nedostatočnú nosnosť mostných objektov.
„Stavebné prevedenie uvedenej komunikácie nezodpovedá záťaži vyplývajúcej z rozsahu súčasnej, a už vôbec nie navrhovanej, dopravy vyťaženej suroviny z lomu. Na podstatnej časti komunikácie, v či už trvalo alebo rekreačne obývaných častiach obce, chýbajú chodníky a už v súčasnosti dochádza ku kolíznym a nebezpečným situáciám. Komunikácia má na niektorých miestach nedostatočnú šírku, kde nie je možný prejazd dvoch vozidiel naraz. Mosty cez Slatinský potok nemajú dostatočnú nosnosť. Takáto úroveň dopravy a preťažovanie komunikácie majú za následok jej devastáciu, deštrukciu povrchu a zosuvu krajníc s následným opätovným zvyšovaním hlučnosti prejazdu vo výtlkoch a pri brzdení či opätovnom rozbiehaní vozidiel. Tiež dochádza k zosuvu svahov, praskaniu vozovky, vrátane deštrukcie priľahlých svahov,“ uvádza sa okrem iného v stanovisku združenia Naša Beluša k zámeru.
Ďalší postup
Z obce Beluša sme dostali do redakcie stanovisko, že na základe augustového stretnutia na ministerstve bol vypracovaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti. „Obec o ňom informovala verejnosť spôsobom obvyklým. Z rozsahu hodnotenia zámeru vyplynula pre navrhovateľa povinnosť vypracovať správu o hodnotení. Pre hodnotenie navrhovanej činnosti sa nestanovuje časový harmonogram. Správa o hodnotení bude po posúdení ministerstvom zverejnená na webe ministerstva a bezodkladne bude doručená aj obci. Buď v plnom znení alebo v podobe všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia. Obec do troch pracovných dní informuje o doručení verejnosť na dobu 30 dní, a to spôsobom zverejnenia správy. Do uplynutia doby vystavenia správy zvolá v spolupráci s navrhovateľom verejné prerokovanie, z ktorého bude vypracovaný záznam,“ uvádza sa v stanovisku obce.
Okrem rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti nemá zatiaľ obec nič. „Cestné stavby ešte podali na obec žiadosť, ktorá sa týkala doplnenia informácií potrebných k vypracovaniu hodnotiacej správy činnosti v súvislosti s dopravou a zmenami hydrologických pomerov na Slatinskom potoku. Na to obec odpovedala v zmysle, že už súčasný stav s množstvom a intenzitou nákladnej dopravy cez Belušské Slatiny je nevyhovujúci a vyžaduje si rozšíriť komunikáciu aj pre peších. Ťažká nákladná doprava má podstatne väčšie nároky na technický stav komunikácie,“ uvádza sa v stanovisku obce.
Hovorca ministerstva Maroš Stano spresnil, že termín a miesto konania verejného prerokovania oznámi obec verejnosti najneskôr desať pracovných dní pred jeho konaním a prizve naň dotknuté subjekty. „Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom vyhotoví o verejnom prerokovaní záznam a doručí ho príslušnému orgánu do desiatich pracovných dní od verejného prerokovania,“ doplnil Stano.
