POVAŽSKÁ BYSTRICA. Medzi obľúbené predvianočné podujatia patrila v minulých rokoch Adventná nedeľa, ktorú pripravovalo Vlastivedné múzeum. Po dvojročnej pauze ju opäť obnovili.
Aj napriek prestávke prilákala veľa návštevníkov.
Obnovovanie tradície
Vlastivedné múzeum nemá vlastné výstavné priestory už desať rokov. Adventnú nedeľu sa napriek tomu snažili organizovať. Prestali pred dvomi rokmi. „Prezerali sme si video z tohto podujatia, ktoré sa konalo v kaštieli v Jasenici. Aj to bolo podnetom, že sme sa rozhodli oživiť ho, aj keď nemáme vlastné priestory. Našťastie, problém s priestormi sme vyriešili tak, že Adventnú nedeľu sme urobili v jednej z budov samosprávneho kraja. Dúfam, že v tejto tradícii budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ hovorí riaditeľka múzea Viera Praženicová.
Problém podľa jej slov nebol ani s remeselníkmi. „Naopak, uvítali možnosť prezentovať sa. Vybrali sme techniky, ktoré sú tradičné pre náš región, čiže drotárstvo, plstenie, výrobu bábik a výšiviek, rezbárstvo a najmä pernikárstvo, ktoré neodmysliteľne patrí k Vianociam. Potešilo nás, že cestu na podujatie si našli aj pravý včelí med a liečivé bylinky z našej oblasti,“ doplnila.
Vianočné zvyky
Každý región mal svoje zvyky, náš nevynímajúc. Práve o nich hovorila Praženicová počas prednášky, ktorá bola súčasťou Adventnej nedele. „Hovorila som o zvykoch, ktoré sú v predvianočnom období, adventu a stridžích dní, na Luciu, kedy sa robili množstvo ľúbostnej mágie, o zvykoch na Štedrý deň, štedrovečernom stolovaní. V našom regióne to boli Lucie – dievčatá odeté v bielych plachtách si omočili tvár, chodili od domu k domu a vymetali kozub a okolie ohniska, kde podľa viery sídlil ochranný bôžik. Veľký význam mala skladba štedrovečerného stola, kde nesmelo chýbať nič, čo sa na gazdovstve urodilo. Všetci museli byť pomerení, obriadení, aby aj nasledujúci rok bol taký ako počas vianočných sviatkov. Zaujímavé je aj to, že hoci kapustnica nechýbala ani na jednom štedrovečernom stole, v každej doline bola inej chuti, aj keď vo všetkých boli hríby. Inú chuť mala v evanjelickej oblasti, inú v katolíckej,“ spomenula niektoré zvyky a rozdiely Praženicová.
Vôňa medovníkov
Šírila sa od stola Evy Strašíkovej. Návštevníci, najmä malí, si mohli aj vyskúšať zdobenie perníkov. „Používam metódu vypĺňania celých plôch glazúrou. Základom je predkresliť celý vzor, ktorý chceme vyplniť, potom riedkou polevou z bielka a vyšľahaného cukru vypĺňame plôšky a vrch zdobíme podľa vlastnej fantázie,“ prezradila.
Každý recept medovníkov podľa nej má svoje pre aj proti. „Ja ich robím bez tuku, lebo sú trvanlivejšie, ale aj tvrdšie. Stačí ich však dať do uzatvorenej nádoby, do ktorej vložíme aj kúsok chleba alebo jabĺčko, potom zmäknú a dajú sa jesť ako zákusky. Robiť sa dajú aj s tukom, potom sú krehkejšie a chutia ako keksíky. Ešte je aj recept, do ktorého idú oriešky, a tie, ako je známe, držia vlhkosť, takže medovníček je vlažný a dá sa hneď konzumovať,“ poradila.
Netradičné výrobky
Plstené výrobky nie sú na Slovensku veľmi známe, hoci naši predkovia ich často využívali. Predstavila sa s nimi Monika Benczeová. Ako sa dostala k tejto v súčasnosti netradičnej výrobe? „Ostrihali sme ovečky a zostala nám vlna. Vedela som, že v minulosti sa robila technika plstenia. Zhodou náhod som bola na jarmoku, kde ju jedna pani robila. To ma utvrdilo, že sa tomu chcem venovať. Zo srsti sa dajú vyrábať rôzne výrobky – čiapky, šály, rukavice, papuče, koberčeky, šperky, ozdoby do vlasov, vianočné ozdoby,“ dodala.
