Ako ste sa dostali k práci televíznej redaktorky?
- Televízna obrazovka ma vždy lákala. V Považskej Bystrici, kde som sa narodila a doposiaľ bývam, však veľa možností nebolo. V celoštátnej televízii som veľkú šancu nemala, pretože mi chýbali skúsenosti. Naskytla sa mi možnosť pracovať v mestskej televízii, myslím, že to bolo pred deviatimi rokmi. Postupne, ako som sa s touto prácou zoznamovala, zamilovala som si ju. Širší záber som mala neskôr v regionálnej televízii, potom som dostala ponuku pracovať pre celoštátnu spravodajskú televíziu. Asi som zaujala (smiech), pretože prišla ďalšia ponuka - prinášať spravodajstvo z Trenčianskeho kraja pre televíziu Markíza.
V čom je táto práca zaujímavá?
- Žiadny stereotyp pri nej nehrozí, každý deň pracujeme na inej téme, v inom prostredí, s inými ľuďmi. Musím povedať, že veľakrát so zaujímavými ľuďmi. Páči sa mi, že som v dianí udalostí, viem, čo sa deje a môžem o tom informovať ďalej. Ako každá práca, aj táto má svoje negatíva. Napríklad dennodenné cestovanie, auto je taká naša pojazdná kancelária (smiech), stres a zhon. A tiež to, že niektorí ľudia si myslia, že za nich vyriešime problémy, s ktorými sa trápia roky, v jednom minútovom šote. Médiá majú síce veľkú moc, no zase zázraky nerobia.
Blížia sa Vianoce. Sú síce sviatkami pokoja, ale pre redaktorov spravodajcov to neplatí...
- Samozrejme, že pracujem aj cez Vianoce. Okrem Štedrého večera sa televízne noviny vysielajú každý deň a treba ich niečím naplniť. Niektoré reportáže sa dajú pripraviť skôr, ale najdôležitejšie sú aktuality, ktoré musíme spracovať vtedy, keď sa dejú. S kolegami máme síce „rozhodené“ služby počas celých sviatkov, ale aj tak nie sme pánmi svojho času. Ešteže majú manžel a ostatná rodina pochopenie, pretože po niekoľkých rokoch „v novinárskej brandži“ som si zvykla robiť aj vtedy, keď všetci oddychujú. A nie sú to vždy len pekné a príjemné udalosti, žiaľ, aj smutné. Spomínam si, ako sme na Vianoce spracovávali rušenie detského domova v Domaniži. Tie deti prišli nielen o Vianoce, ale aj o svoj „domov“. Na takéto veci sa nedá len tak zabudnúť.
Keď už hovoríme o spomienkach, ako si spomínate na vianočné sviatky v detstve?
- Nedočkavosť, sviatočná nálada, rozprávky, sviečky, kapor, rodinná pohoda a, samozrejme, darčeky. Toto je len pár slov, ktoré sa mi vybavia pri spomienke na Vianoce. U nás doma, zrejme ako vo väčšine rodín, sa o atmosféru Vianoc starala najmä mamina. Od rána vyvárala, piekla, mala dobrú náladu. Pôsobila tým akosi prirodzene aj na nás. Bez nej si Vianoce neviem predstaviť. Stretávame sa u nej každé sviatky. Mám dvoch starších bratov, jeden má deti, takže je nás dosť a hlavne veselšie. Páči sa mi, keď Vianoce trávime takto spoločne, pretože si myslím, že by nemal byť nikto vtedy sám. Aj keď minulý rok som už Vianoce trávila s manželom, boli sme aspoň v telefonickom kontakte.
Ktoré boli najkrajšie?
- Vianočné sviatky sú krásne najmä svojím čarom a vľúdnosťou. Stretáva sa celá rodina, niektorí príbuzní sa vidia naozaj len na tieto sviatky. Ľudia sú k sebe dobrí, prajní, srdeční, obdarúvajú sa, želajú si všetko najlepšie. Škoda, že nie sú Vianoce celý rok (úsmev), hneď by bol život krajší. A ktoré boli najkrajšie? Asi všetky, vždy som ich vnímala ako súdržné a šťastné. Na jedny smutné však určite nikdy nezabudnem. Boli to Vianoce, keď bol ocino veľmi chorý a všetci sme tak akosi tušili, že sú to s ním naše posledné Vianoce. A aj tak bolo, tri mesiace po nich zomrel. Je to už dvanásť rokov, no spomínam si na to ťažko. Ale aj o tom je život.
Akými darčekmi sa zvyknete v rodine obdarovávať?
- Praktickými, ale aj takými, čo potešia dušu. Ja sa väčšinou snažím pred Vianocami zistiť, čo by kto potreboval, alebo len tak chcel a sám si to nekúpi. Lebo také darčeky podľa mňa robia najväčšiu radosť. Každý určite po niečom túži, no nekúpi si to, lebo mu je ľúto za to dať peniaze. Ale keď si takýto darček nájde pod stromčekom, určite mu urobí obrovskú radosť.
Čo Vás najviac poteší pod stromčekom?
- Poteší ma akýkoľvek darček. Aj praktický, aj taký, o ktorom viem, že ho dostanem, ale mám rada aj prekvapenia. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, čo mám rada a čo sa mi páči. Ale neurazila by som sa, ani keby ma niekto obdaroval aj doma vyrobeným darčekom. Možno by ma potešil ešte viac, ako akýkoľvek šperk. Hoci mám rada prekvapenia, o jednom darčeku, ktorý by sme mali pod stromček dostať, stopercentne vieme. A vieme aj to, že tieto Vianoce budú úplne iné ako ostatné. Narodilo sa nám naše prvé bábätko. Náš Tobias je ten najkrajší darček, aký sme mohli dostať.
