DUBNICA NAD VÁHOM. Základná škola s materskou školou Pavla Demitru oslavuje v tomto roku významné jubileum. Pri tejto príležitosti pripravili jej pedagógovia a žiaci oslavy, na ktorých si zaspomínali aj na vzácneho človeka, po ktorom je škola pomenovaná.
Bol pri každej lotrovine
Škola otvorila svoju bránu 1. septembra 1982. S prvými rokmi je späté aj meno doposiaľ jej najvýznamnejšieho žiaka. Malý Paľko Demitra nastúpil do školu ako druhák. Získaval v nej nielen vedomosti, ale aj svoje prvé športové skúsenosti. Spolužiaci si na neho spomínajú ako na veselého chalana, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Bol nielen vynikajúcim športovcom, ale najmä človekom, ktorý si ctil ľudské hodnoty.
„Najkrajšie spomienky mám na svoju prvú triedu, a tou bola trieda, kam chodil aj Paľko Demitra. Zišli sa v nej skvelí, v súčasnosti už úspešní ľudia, s ktorými sa stále rada stretávam. Spomienok máme veľa, ale tie sa už teraz viažu aj so smútkom. Ten, ktorý bol pri každej srande a lotrovine, ktorého sme vždy obdivovali a mali radi, ten nám už pri stretnutiach chýba a chýbať bude stále,“ priznáva Anna Kunštárová, bývalá Demitrova triedna učiteľka.
Okrem toho, že základná škola nesie od 29. novembra 2011 meno tragicky zosnulého športovca, spomínajú si na neho žiaci každý deň, keďže súčasťou školy je aj Sieň slávy Pavla Demitru. Nechýbajú v nej dresy, hokejky, podpisové karty a najmä fotografie hokejistu, ktorého si všetci veľmi vážili. Fotografie nezachytávajú len jeho športový život, ale aj školské a mládenecké časy, ktoré sú spojené s touto školou.
Spomienky riaditeľov
Počas tridsaťročnej histórie školy sa na jej čele vystriedalo päť riaditeľov. Okrem prvého, ktorým bol Jozef Jurášek, školu viedli aj Alojz Karas, Ondrej Bagin, Eva Kostolná a v súčasnosti je riaditeľom Ferdinand Brunovský.
Za vedenia Alojza Karasa sa začal prejavovať problém nedostatku financií. „Okrem problémov s financiami sa začal navyše v našej časti mesta úbytok žiakov. Počet tried sa zmenšoval, čo na jednej strane bolo prínosom, lebo sa mohli obnoviť špeciálne učebne fyziky, chémie a podobne. Na druhej strane vznikal prebytok učiteľov, ktorí museli byť preradení na iné školy. To bola nočná mora, ktorá ma prenasledovala prvé roky riaditeľovania,“ prezradil Karas.
Na svoje vedenie školy si zaspomínal aj Ondrej Bagin. „Prišiel som prakticky do neznámeho prostredia, ale veľmi rýchlo som zistil, že v škole pôsobí vyspelý kolektív s množstvom vynikajúcich pedagógov, ktorí majú svoju prácu radi a v podstate ich netreba usmerňovať.“
K bývalým riaditeľom sa pridáva aj Eva Kostolná, ktorá funkciu riaditeľky vykonávala 13 rokov. „Celé moje „riaditeľovanie“ by som zhnula do jednej vety. Pripadala som si stále ako správca budov, ktorý nemá peniaze na ich riadny chod, a nie ako riaditeľ školy, ktorý má úplne iné postavenie a poslanie, ako opravovať a hádať sa o peniaze. Ale mám aj veľa pekných spomienok,“ uzatvára bývalá riaditeľka.
Všetci sa zhodli v tom, že počas výkonu funkcie riaditeľa sa stretli s mnohými problémami, ale prevládajú pozitíva. Svorne vyzdvihujú skvelý kolektív, ktorý sa vedel aj zabaviť. Práve ten vždy odlišoval ich školu od tých ostatných.
Dvojité oslavy
Počas osláv 30. výročia školy, ktoré boli spojené so spomienkovou slávnosťou k nedožitým 38. narodeninám Pavla Demitru, nechýbal ani bohatý kultúrny program v podaní žiakov školy.
Po jeho skončení a slávnostnom otvorení rozšírenej siene slávy, ktorú spríjemnili žiaci svojimi prácami o známom športovcovi, prišli na rad neformálne rozhovory. V nich sa spomínalo najmä na tie úsmevné príbehy, ktoré spolu zažili tí, ktorí vedia, o čom bol a je život v Základnej škole Pavla Demitru.
