POVAŽSKÁ BYSTRICA. Prvé pracovisko so štatútom chránenej dielne vytvoril o tri roky neskôr a dnes v troch spoločnostiach zamestnáva takmer 80 zamestnancov, z nich asi len tucet nie je zdravotne postihnutých.
Žiadna chránená dielňa by bez dotácie štátu nemohla existovať. Produktivita práce je nižšia, ako u nehendikepovaných pracovníkov.
Dôležité je spoločenské uplatnenie
Oveľa dôležitejšia je však skutočnosť, že zdravotne postihnutí ľudia nájdu vďaka práci spoločenské uplatnenie. „Fluktuácia zdravotne postihnutých nie je vyššia ako v iných spoločnostiach. Mnoho ľudí pracuje u mňa už desať pätnásť rokov. Odchádzajú väčšinou z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, v niektorých prípadoch preto, lebo sa ich zdravotný stav zhorší natoľko, že im už neumožňuje pracovať,“ priblížil Sklenář.
Ako dodal, jedna zo spoločností sa venuje šitiu pracovného oblečenia, druhá sa zaoberá balením nábytkových komponentov pre dánsku spoločnosť. V nej pracujú iba zdravotne postihnutí. Rovnako v tretej spoločnosti, ktorá vznikla len nedávno a zaoberá sa pomocnými ručnými prácami pre tlačiarenskú firmu v Martine. „Všetky práce pre tlačiarenskú spoločnosť robili doteraz zdraví dohodári, cena práce v dôsledku zmeny zákonov rapídne narástla, a tak firmy hľadajú cesty, ako by ich to stálo čo najmenej. Toto je šanca pre ďalšie chránené dielne. Na Slovensku bolo 500-tisíc až 600-tisíc dohodárov a niekto tú prácu robiť musí,“ doplnil Sklenář.
Pomoc štátu je potrebná
V spoločnosti Montrade pracovalo v rokoch 2006/2007 až 120 ľudí, z toho 100 zdravotne postihnutých. „Kríza a strata odbytu však dopadla aj na túto oblasť. Na chránených dielňach sa nedá zbohatnúť, dá sa však slušne žiť. Majiteľ podobnej spoločnosti musí mať sociálne cítenie. Minimálne 60 až 70 percent ľudí sa nehlási do práce kvôli peniazom, ale preto, že chcú byť medzi ľuďmi, že nechcú byť iným na príťaž a chcú dokázať, že sa vedia o seba postarať. Táto oblasť musí mať trvalú pozornosť štátu. Pri súčasnom spôsobe života pribúdajú na Slovensku ďalší a ďalší invalidi, o ktorých sa bude treba postarať,“ uzavrel Sklenář.
