Ako jeden zo zakladateľov moderného slovenského archívnictva patrí medzi uznávaných teoretikov archivistiky ako vedy.
Jozef Kočiš v podstate celý svoj pracovný život pôsobil v Štátnom archíve v Bytči, ktorý nielenže vybudoval, ale ho aj priviedol medzi popredné archívne inštitúcie s najlepšími výsledkami v sprístupňovaní materiálov. Okrem toho pôsobil vo viacerých archívnych orgánoch, redakčných radách odborných časopisov. Za svoju prácu bol niekoľkokrát odmenený rôznymi cenami, pamätnými medailami, či medailami za zásluhy.
Je autorom desiatok kníh a archívnych pomôcok - sprievodcov, katalógoch, archívnych inventárov. Bol priekopníkom pri príprave edícií prameňov k dejinám slovenského národného hnutia v 19. storočí. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 1541-1626 a inventár oravského župného archívu z období feudalizmu v rokoch 1584-1849. Najväčšiu pozornosť vzbudil populárnonáučnými dielami o Alžbete Báthoryovej, Žofii Bošňákovej, či Jurajovi Jánošíkovi.
Pochádzal síce z Hurbanova, ale svoj život mal úzko spojený s Belušou i vďaka manželke Alojzii Zbínovej, ktorá pochádzala z tejto obce. O Beluši napísal aj tri knihy, ktoré boli venované jej histórii.
PhDr. Jozef Kočiš CSc. bol na prvý pohľad nenápadným človekom. Ale kto ho spoznal, sa presvedčil o jeho duchovnej veľkosti, skromnosti, šľachetnosti a hlbokej viere. Svoje o tom môžu rozprávať nielen odborníci, ale aj študenti vyhľadávajúci jeho pomoc, či bežní ľudia, ktorým vždy a ochotne pomohol. Jeho želaním bolo, aby si najmä mladá belušská generácia ctila pamiatku tých, ktorí ju vychovávali. Bol presvedčený, že potom nezabudne na svoje rodisko, ani na svoju povinnosť zachovávať odkaz matiek a otcov. Práve snaha o naplnenie tohto želania bude najlepšou spomienkou na tohto inšpirujúceho človeka, ktorý zomrel vo veku nedožitých 85 rokov.
Autor: Jana Novotná
