POVAŽSKÁ BYSTRICA. K recitovaniu sa dostal Peter Kováčik ako tretiak v Základnej škole Slovenských partizánov v Považskej Bystrici. O rok neskôr účinkoval v hre Čin Čin, ktorou sa žiaci prezentovali na školskej akadémii. Mňa osobne zaujal ešte ako školák, v miniatúre Okuliarnik.
Dostal ponuku od režisérky Detského divadelného súboru Domino Evy Žibrúnovej a ako piatak sa stal súčasťou súboru. Tvrdí, že divadlu sa určite chcel upísať. Preto ho ponuka pedagogičky a režisérky Domina neprekvapila.
Úspechy boli, sú a určite ešte budú
Pomyslím si pri vyratúvaní toho, čo Peter dosiahol. Tento rok skončil v Koyšových Ladciach druhý, keď si vo svojej kategórii, takpovediac, polepšil o jedno miesto oproti vlaňajšku. Vyhral Šmarhanovskej Marikovú, pravidelne postupuje z čelných priečok Hviezdoslavovho Kubína, od okresných kôl až na celoslovenské kolo. Postúpil do celoslovenského finále Sárovej Bystrice.
V čase písania tohto článku sa podarilo Petrovi finále vyhrať. „Pripravovala ma pani profesorka Valéria Bošková, ktorej patrí veľká vďaka a chcel by som poďakovať aj kamošovi Adamovi Ligasovi, ktorý bol „mojím hosťom v relácii“ a aj vďaka nemu sa mi to na prvýkrát podarilo. Je to fantázia. Splnený sen,“ opíše v krátkosti víťazstvo Peter.
Veľká vďaka režisérke
Peter tvrdí, že texty, ktoré sa učil na súťaže či na divadelné predstavenia, boli doteraz naozaj detské. Odrážali vek i skúsenosti.
„Problémy s textami bývajú vždy. Výber býva ťažký, človek by mal vedieť, čo hľadá, čo chce ponúknuť. Ukážky sú v mojom prípade čoraz ťažšie, ale sú na odbornej úrovni. Všetko som získal vďaka tomu, že som sa odpichol od divadla, pri ktorom som zostal. Veľká vďaka patrí učiteľke Eve Žibrúnovej. Tá urobila časom zo mňa herca, moderátora, divadelníka, ale aj človeka. Je to jeden z najúžasnejších ľudí, akých som kedy mohol stretnúť,“ poďakuje sa učiteľke Peter.
Červík v hlave
Naučiť sa vystupovať na pódiu, hrať, recitovať... „Ide to ruka v ruke s vekom. Vždy sa teším, ale aj tak mi nedá červík v hlave pokoj. Dopadne to dobre? pýtam sa sám seba a zbytočne sa stresujem. Stresu však býva stále menej a menej. Opadáva zo mňa s ďalšími vystúpeniami, a je mi jedno, či je prostredie komornejšie, alebo je to napríklad plná sála kina Mier,“ tvrdí mladý muž.
Dodá, že osobne má najradšej poéziu. „Je to ťažké sústrediť sa na prednes či divadlo, rozdiel je hrať a prednášať. Človek si však musí rozdiely uvedomiť, pretože je to veľmi dôležité,“ zamyslí sa gymnazista. Divadlo je podľa neho omnoho zábavnejšia forma. Je rozhodujúce, koľko textu sa musí naučiť, no väčšinou ide o kolektívny výkon. Aj recitácia aj divadlo sú náročné. Ale keď sa chce, tak to ide.
Herec či pedagóg?
Študent považskobystrického gymnázia nemá zatiaľ úplne jasno, kam povedú jeho kroky po dokončení strednej školy. „Nie som na chémiu, ktorú doslova nemám rád. Viem narábať slovom. Rozmýšľam nad herectvom, prácou v masmédiách či pedagogikou, tá by však bola v tomto rebríčku výberu príslušných vysokých škôl asi posledná,“ dodá mladý herec.
Tvrdí, že ho láka všetko, čiže z každého rožka troška. „Rád by som skúsil šťastie a uspel na prijímacích skúškach na VŠMU, odbor herectvo. Začal som moderovať rôzne podujatia, takže by som si vedel predstaviť aj vlastnú reláciu v televízii. Mám rád deti a prácu s nimi, ale ako som už povedal, pedagogika iba okrajovo,“ usmeje sa Peter.
Všetko je iné
Peter porovná prácu a prípravu v divadielkach, v ktorých pôsobil či pôsobí v základnej škole a gymnáziu. „V škole sa staral každý o každého, iný bol aj kolektív. Na gymnáziu sa stará každý o seba. Všetci berú všetko v pohode, divadelníkov i divadielok je viac. Chodím do gymnaziálného divadielka Výzva pod vedením pani profesorky Juríčkovej, ktorej taktiež patrí moja vďaka. Okrem toho som začal chodiť aj do divadla v ZUŠ IWK. Viac vymeškávam v škole, na druhej strane musím povedať, že nie som uprednostňovaný. Keď ste spomenuli Okuliarnika, bola to vážna miniatúra a mal som s ňou trošku problém. Neskôr som ju hrával nerád, nechcel som, aby som bol zaškatuľkovaný podľa jedinej miniatúry,“ dokončí myšlienku Peter.
Moderovanie a spev
Dobrá slovná zásoba, ešte lepšie nervy a pokoj na javisku. To sú prednosti, ktoré dokáže využiť mladý muž pri moderovaní. „Dobrú slovnú zásobu mám aj vďaka pani učiteľke Žibrunovej. K moderovaniu som sa dostal cez umeleckú školu, kam som chodil na gitaru a pánovi Broskovi. Išlo o koncerty, najmä pre základné školy, vianočný koncert a ďalšie akcie. Menšie koncerty moderujem radšej sám, ak sa vieme doplniť, rád privítam podporu, ktorá môže pomôcť, ak by som „vypadol“ napríklad pri texte. Teším sa momentálne na novoročný koncert, ktorý by som mal moderovať v považskobystrickom kostole,“ prejde od herectva a recitácie k téme moderovania Peter.
Prekvapenie
Peter je študent, ktorý si našiel netradičného koníčka. „Ťažko sa hľadá voľný čas, najmä keď je veľa učenia. Nedá sa ísť vždy von s kamarátmi. Tí však vedia, že pôjdem s nimi inokedy, keď budem môcť,“ povie gymnazista.
Skonštatuje, že dokázal prednedávnom prekvapiť sám seba. Začal spievať v kostolnom zbore. „Iskrička nádeje, že to viem, tam je, uvidíme,“ usmial sa Peter.
