Nedeľa, 22. máj, 2022 | Meniny má Júlia, Juliána

Kiapeškári boli svedkami vysťahovania Slovenského domu

Po Rumunsku, Ukrajine, Srbsku či Poľsku pokračovali koncom novembra kiapeškári z Malých Ledníc vo svojich cestách za zahraničnými Slovákmi v Maďarsku. Za tými, ktorí žijú v Pilíšských vrchoch, ktoré ležia na pol ceste medzi Štúrovom a Budapešťou.

Pred budovou, kde je umiestnená Vlastivedná zbierka obce Mlynky, spolu s Balászom Czernenszkym a Anou Cáderovou.Pred budovou, kde je umiestnená Vlastivedná zbierka obce Mlynky, spolu s Balászom Czernenszkym a Anou Cáderovou. (Zdroj: AUTOR)

„Najskôr sa v našej dedine Mlynky poslovenčili Nemci a teraz hrozí, aby sa tu nepomaďarčili Slováci,“ hovorí kvartetu kamarátov z občianskeho združenia Kiapeška v severomaďarskej obci Mlynky Rezo Pilát. Je pôvodom Slovák.

Jeho krstné meno znamená Rudolf, no v slovenčine ani on nie je celkom doma. No deti tohto čašníka, zamestnaného v miestnej reštaurácii, už po slovensky takmer nerozprávajú.

Tak trochu Kocúrkovo

„Bola to veľká sláva, keď začiatkom októbra prišli do Mlynkov otvoriť nové Stredisko pilíšskych Slovákov premiéri Slovenska a Maďarska Róbert Fico aj Viktor Orbán,“ hovorí nám zrozumiteľnou slovenčinou pani Róza Spiegelbaterová. Polovica jej predkov sú Slováci, ktorí sa do Mlynkov prisťahovali v roku 1747 z okolia Trnavy. Druhú polovicu koreňov má nemeckú. Nemci do tunajších hôr, ktoré pripomínajú tie na našom strednom Považí, prišli dvadsať rokov po Slovákoch.

SkryťVypnúť reklamu

V pôvodnej nemčine však v tejto dvojtisícovej dedine, ktorej názov v maďarčine znie Pilisszentkereszt (Pilíšsky Svätý Kríž), nehovorí už nikto. Slovenčina sa ešte drží. Slováci sú po Rómoch a Nemcoch treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku. Podľa odhadov ich tu žije okolo 110-tisíc, no oficiálne sa ku slovenskej národnosti hlási už len 11-tisíc Slovákov.

Pani Róza Spiegelbarterová sa v obci venuje kultúre a má na starosti aj neveľký domček, kde je Vlastivedná zbierka obce Mlynky. Do rozľahlého moderného areálu Strediska pilišských Slovákov nás však nevpustí. Areál je zamknutý. Dokonca je z neho vysťahovaný aj nábytok, ktorý bol na slávnosť pri otvorení iba zapožičaný. Slováci z Mlynkov pritom svoj nábytok majú, ale ten je kade-tade poschovávaný. Od strediska totiž nemajú kľúče. Kocúrkovo? Nuž – tak trochu. Respektíve skôr príklad niekedy, bohužiaľ, typickej slovenskej hašterivosti. Ide totiž o to, či bude oficiálnym majiteľom strediska ústredie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku so sídlom v Budapešti alebo miestna slovenská samospráva v Mlynkoch. Maďarská vláda pritom trvá na tom, aby to bola centrála sídliaca v hlavnom meste, s čím domáci Mlynčania nesúhlasia. A tak aj týždne po otvorení ostáva stredisko zamknuté...

SkryťVypnúť reklamu

slsovensky_domnet.jpg

Pôvodný Slovenský dom v Mlynkoch, z ktorého sa Slováci museli vysťahovať
FOTO: AUTOR

Vykrstení premiéri

„Nebojte sa, ono sa to dajako skončí a nakoniec sa dohodneme. Dôležité je, že stredisko stojí, že tu, v severnom Maďarsku, bude napomáhať zachovaniu slovenského povedomia,“ hovorí Jozef Havelka. Muž, ktorý bol dvanásť rokov predseda obecného úradu v Mlynkoch a šestnásť rokov predsedal aj Združeniu pilíšských Slovákov, je dnes tiež členom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Pôsobí aj v medzivládnej Slovensko-maďarskej zmiešanej komisii pre regionálny rozvoj a infraštruktúru.

„Veru, keď u nás starostoval Jožko, nám, Slovákom, sa v Mlynkoch dýchalo o poznanie lepšie,“ pridáva sa do rozhovoru Imrich Fuhl, básnik a publicista, jedna z najvýraznejších osobností kultúrneho života Slovákov v Maďarsku. Za Slovenský dom odhodlane bojoval hlavne prostredníctvom médií nielen v Maďarsku a na Slovensku. Aj jeho zásluhou sa o situácii v Mlynkoch rokovalo tiež v Bruseli. Rozhodnutie miestneho zastupiteľstva v Mlynkoch, v ktorom zasadala prvý raz maďarská väčšina, sa však ani jemu zvrátiť nepodarilo. Slováci museli svoj pôvodný Slovenský dom vypratať do novembra 2012. Skrivodlivosť bola pritom taká veľká, že maďarská a slovenská vláda sa rozhodla dovtedy postaviť pilíšským Slovákom spoločne nový objekt.

SkryťVypnúť reklamu

„Ako je možné, že ste v dedine, kde ešte podľa posledného sčítania žije väčšina Slovákov, stratili v posledných komunálnych voľbách pozíciou starostu a aj väčšinu v miestnom zastupiteľstve?“ pýta sa našich maďarských hostiteľov predseda OZ Kiapeška Peter Sádecký v smutnom okamihu, keď definitívne vypratávajú zo Slovenského domu posledné balíky s knihami. Mlynky sú totiž jediná obec u našich južných susedov, kde sa podľa sčítania v roku 2001 hlásilo k slovenskej národnosti viac ako polovica obyvateľov. Hoci tesne – ale bolo to 52 percent. „Demografická situácia sa u nás rýchlo mení. Aj preto, lebo naša dedina leží len tridsať kilometrov od centra Budapešti. Časť našich mladých odchádza a naopak - prichádzajú sem žiť Maďari z hlavného mesta. Tí sa vedeli dobre zorganizovať, a takto sa potom situácia vyvinula,“ hovorí Jozef Havelka.

Slováci v Mlynkoch však hlavu nevešajú. V pláne majú nemálo kultúrnych akcií, ktoré sa rozbehnú hneď potom, ako sa podarí vyriešiť situáciu okolo nového Slovenského domu. Jozef Havelka ešte raz spomenie: „Súčasný minister školstva Dušan Čaplovič, bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš a ďalší si zaslúžia veľké poďakovanie, že nás nenechali v štichu. A veľmi dôležité bolo aj to, že na otvorenie strediska sem prišli slovenský aj maďarský premiér.“

Potom sa zasmeje a povie, že keď miestny kňaz posväcoval budovu a všetkých prítomných kropeničkou so svätenou vodou, ani raz neoprskal premiérov. „Bál sa. Robert Fico však zahlásil, že či si oni s Viktorom Orbánom tiež nezaslúžia trochu tej svätenej vody. Nuž, tak ich potom vykrstil, že boli ako po oblievačke...“ zasmeje sa J. Havelka.

Kohút bez hlavy

Básnik Fuhl je typ národovca, akých už takmer nevidieť. Nemysliac na seba, a takmer všetku energiu venujúc slovenskej veci, prišiel aj o prácu. Dnes ich rodinu živí manželka. Ďakuje však za podporu aj bežným ľuďom zo Slovenska. Ďakuje aj kiapeškárom, ktorí pre miestny detský slovenský folklórny súbor priviezli symbolické darčeky. Potom ich odprevadí na tunajší cintorín, kde spoločne pátrajú najmä po priezvisku Lednický. Aj do pilišských vrchov sa totiž mala vysťahovať časť zo zemianskeho rodu Lednických z Malých Ledníc.

„Papuczek, Martinák, Paulenyák, Szova, Szmetana, Miszik,“ číta slovenské mená napísané spravidla v maďarskom pravopise kiapeškár Jozef Lednický. Nie, v Mlynkoch Lednických asi nebolo. Napokon, Slováci sa do tejto dediny prisťahovali najmä z okolia Trnavy. V Združení pilíšských Slovákov je však pätnásť obcí, do ktorých sa prisťahovali Slováci z ďalších kútov niekdajšieho „horného Uhorska“. Takže otázka výskytu Lednických v Piliši ostáva otvorená...

Kiapeškári Vladimír Hucík, Pavol Vitko, Jozef Lednický aj Peter Sádecký v objekte Vlastivednej zbierky obce Mlynky počúvajú pani Rózu Spiegelbaterovú. Hovorí o tradičných zvykoch tunajších Slovákov. Napríklad o tom, že kedysi na fašiangy mládenci zakopali pred krčnou do zeme živého vykŕmeného kohúta tak, aby mu trčala iba hlava. Chlapcom potom postupne zaviazali oči a dali im do ruky kosu. Každý mal len jeden zákos. Ktorému sa podarilo kohúta sťať, ten sa stal „paholským richtárom“. Kohút, pravdaže, skončil na pekáči - a paholský richtár platil víno. Dodnes Slováci podľa dávnej obyčaje v Mlynkoch, no aj v Santove, Verešvári, Huti či Sentváclave, ťahajú konča zimy na voze alebo na saniach figuríny svätých Šimona a Júdu. Preto, aby pomohli ukončiť zimné obdobie. No a očakávajúc príchod sladko voňavej jari nehádžu do potoka Morenu, ale Kiselicu. Známy je aj fašiangový tanec za úrodu. Tancovalo sa postupne za cibuľu, za mak, za krmoviny, pričom do tanca si vyberali nie muži ženy, ale ženy mužov. No a tí chlapi, ktorých si žiadna žena nevybrala, museli opustiť tanečnú miestnosť, inak by bola budúca úroda ohrozená...

Slováci nekúšu

„Csernenszky, áno, volám sa Balász Czernenszky,“ opakuje milo prekvapenému Petrovi Sádeckému mladý muž. Ako je však možné, že tento rodený Maďar z Budapešti vie perfektne po slovensky? V strede Mlynkov kiapeškárom objasňuje: „Keď som bol malý, tak som veľmi rád čítal maďarskú literatúru z 18. a 19. storočia. Slovensko, teda Horné Uhorsko, v nej bolo opisované veľmi romanticky a pozitívne. No a keď som minulé dve desaťročia dorastal, v maďarských médiách sa o Slovensku a Slovákoch písalo spravidla len v tých nepríjemných farbách. Veľmi ma to mrzelo. Preto som sa rozhodol vyštudovať slovenčinu, aby som zistil, aká je vlastne o tých Slovákoch pravda. V súčasnosti navštevujem Slovákov aj mimo Slovenska, no najčastejšie cestujem na turistiku na Slovensko, ktoré som si zamiloval. A vždy sa so sebou snažím zobrať čo najviac svojich maďarských priateľov. Aby sa na vlastnej koži presvedčili, že Slováci nekúšu...“

Mladý Balász Czernenszky prišiel navštíviť Mlynky aj so svojou partnerkou Anou Caderovou, Slovenskou, ktorá pochádza z Našíc v Chorvátsku. No a keď sa Ana dozvedá o cestách kiapeškárov za Slovákmi v zahraničí, okamžite ich pozýva medzi tých do Chorvátska. Nemôžu neprijať. Aj preto, lebo v osemdesiatych rokoch mali Malé Lednice družbu s chorvátskou dedinkou Jurievac, kde dodnes žijú ľudia so slovenskými koreňmi.

A ešte niečo. Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch predsa len ožilo. Už pred Vianocami sa v ňom uskutočnilo niekoľko menších podujatí, 26. januára sa v ňom konal pilíšsky slovenský ples. Pomohlo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré do Mlynkov dodalo časť nábytku z rušených objektov. Kľúče od objektu stále „spravuje“ Celoštátna slovenská samospráva v Budapešti.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  3. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  4. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  5. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  6. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  7. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  8. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  1. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  2. Gestačný diabetes mellitus
  3. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  5. Do finále McDonald´s Cupu sa prebojovalo mužstvo z Víťaza
  6. Garmin vyrobil cykloradar Varia RCT715 s bezpečnostnou kamerou
  7. Obľúbená pracovná agentúra Work Service nezmizla
  8. Župné mestečko ovládne krajské mesto aj celý Abov. Už zajtra
  1. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 6 733
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 572
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 4 019
  4. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 2 597
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 075
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 435
  7. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 413
  8. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 014

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  2. Věra Tepličková: Konečne poriadok alebo Ako sa bude krúžkovať po novom
  3. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  4. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  5. Soňa Bulbeck: Na Východe, kde nič nie je...
  6. Jaroslav Polaček: Investujeme do ciest, opravujeme zastávky MHD
  7. Marián Kozák: Stretnutie s terapeutickými psíkmi počas Župních dní 2022 v Košiciach
  8. Ján Škerko: Úvahy o Ukrajine
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 251
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 986
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 208
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 500
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 785
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 566
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 052
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 056
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ilustračná foto

Plánované výdavky boli menšie, naplnili tak rezervný fond.


51m

Máte viac ako šesťdesiat rokov a máte pocit, že horšie vidíte? Potom je možné, že vás trápi sivý zákal.


20. máj
Zmeny v oblasti IT prinášajú obrovské výzvy, ktoré sa darí niektorým spoločnostiam realizovať aj vďaka data science alebo modernizáciám v procesoch.

Výrobné spoločnosti reagujú na zmeny v IT pomalšie ako ostatní. Príklady dobrej praxe vysvetľuje aplikačný architekt. Firme dokážu získať správnym prístupom výraznú konkurenčnú výhodu.


21. máj
Na udeľovaní Novinárskej ceny v Bratislave sprevádzal Ľubicu Stančíkovú manžel.

Porota vyzdvihla kvalitu investigatívnej práce, ktorá poukazuje na nekalé praktiky v súvislosti s pozemkami v okolí Liptovskej Mary.


20. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pásový opar pripúta na nemocničné lôžko až 700 pacientov ročne.


14. máj

Kvetinové koberce fialovej levandule, žltej horčice a červeného maku budú pastvou pre oči okoloidúcich turistov.


21. máj

Prinášame tipy na výlety v Turci.


21. máj

Máme k dispozícii obžalobný návrh.


20. máj

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  2. Věra Tepličková: Konečne poriadok alebo Ako sa bude krúžkovať po novom
  3. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  4. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  5. Soňa Bulbeck: Na Východe, kde nič nie je...
  6. Jaroslav Polaček: Investujeme do ciest, opravujeme zastávky MHD
  7. Marián Kozák: Stretnutie s terapeutickými psíkmi počas Župních dní 2022 v Košiciach
  8. Ján Škerko: Úvahy o Ukrajine
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 251
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 986
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 208
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 500
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 785
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 566
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 052
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 056
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu