POVAŽSKÁ BYSTRICA. S lezením sa študenti gymnázia stretávali doteraz hlavne na kurzoch ochrany života a zdravia, ktoré organizuje škola a konajú sa v Chorvátsku. Viliam Kollár, učiteľ telesnej výchovy, hovorí, že účastníci kurzu prejavovali veľký záujem o tento druh aktivity, a tak sa mu začali venovať aj v škole. Aktivitu ocenil aj predseda horolezeckého klubu z Považskej Bystrice.
Reakcie študentov
Reakcie študentov na stenu boli rôzne, viacerí to však uvítali. „Je to určite dobré. V meste máme horolezeckú stenu, tam som si prvýkrát skúšala liezť, a tu, v škole, sme sa učili uzly aj všetko, čo sa týka bezpečnosti v súvislosti s lezením. Táto stena nie je taká náročná, super však je, že je zadarmo. Horolezectvu sa síce nevenujem aktívne, ale zdá sa mi to zaujímavé. Takže ak sa aj inde naskytne príležitosť, využijem ju,“ hovorí Monika Kvaššayová. Richard Šimeček sa s lezením stretol prvýkrát na kurze ochrany života. „Skúšal som liezť po stupačkách na strom, skaly sme neskúšali a bolo to fajn. Podľa mňa si to tu vyskúša veľa detí, je to zaujímavé, niečo netradičné. Možno ich táto skúsenosť privedie aj k novej záľube. Mne sa to páči, ale už mám svoju cestu, venujem sa futbalu a hokejbalu,“ prezradil Richard.
Chcú dotiahnuť deti k pohybu
Telocvikár Viliam Kollár hovorí, že horolezectvo je náročný druh športu a zvažovali, či ho zapojiť do telesnej výchovy. „Žiaľ, fyzická zdatnosť mladých klesá, čo je spôsobené sedavým spôsobom života - škola, facebook a zase škola. Všetci dnes vieme, ako to beží. Chceli sme preto decká motivovať niečím netradičným, aby sme ich dotiahli k pohybu a ukázali im, že sa dá hýbať aj inak, ako pri volejbale či iných kolektívnych hrách, alebo pri kotúľoch vpred a vzad, čo považujú študenti za dosť otravné. Nechce sa im robiť ani v posilňovni. Keď som im však povedal, že ak neurobia nejaký výkon, na stenu nebudú môcť ísť, snažili sa viac,“ hovorí telocvikár.
Dodáva, že myšlienka netradičných športov je spoločná. „Vedeli sme, že horolezectvo ich baví, lebo na kurzoch v Chorvátsku sa mu venovali aj vo voľnom čase, keď mohli tiež plávať alebo odpočívať na pláži,“ vysvetľuje Kollár. S nápadom vybudovať stenu prišla riaditeľka školy Mária Vydrová. Financie získali od sponzorov, z darov rodičov pre školu a dvoch percent daní poukazovaných škole.
Podmienky a čo ešte chcú
Kollár hovorí, že pred každým lezením treba dať študentom poriadne inštrukcie a základný kurz.
„Bez toho by sme ich na stenu nepustili.“ Dodáva, že na stene si nájdu svoje trasy úplní začiatočníci, ale aj menej pokročilí. „Je na nej päť stupňov obtiažnosti. Nie je to náročná stena, ale zaliezť sa na nej dá dobre,“ hovorí Kollár.
Lezenie chcú začleniť aj do bežných hodín telesnej výchovy a mimoškolskej činnosti. V gymnáziu majú, samozrejme, aj základný horolezecký výstroj, ktorý budú musieť už aj obnoviť a potrebujú tiež lezecké topánky.
„Budeme radi, ak nám niekto prispeje aj staršími, tak aby sme mali z každého čísla aspoň jeden pár,“ hovorí Viliam Kollár.
Ocenenie horolezcu
Aktivitu gymnázia ocenil aj Ladislav Makay, predseda Horolezeckého klubu Manín. „Je dobré, ak sa deti chytia na akýkoľvek šport, aby sa venovali pohybu. Ak sa aj nebudú venovať aktívnemu lezeniu, práca na stene v hale je fajn. Pomôže im tiež zdravotne na stavbu chrbtice. Zaťažovanie svalov a šliach totiž pri lezení a naťahovaní v závese má vplyv na vyrovnávanie chrbtice, takže je to veľmi dobré po zdravotnej stránke,“ hovorí Makay.
Gymnazisti sa v rámci voliteľného predmetu môžu venovať aj iným netradičným športom. Okrem horolezectva je to bedmintom, ragby, bowling, lukostreľba, florbal či kalčeto.
