POVAŽSKÁ BYSTRICA. Cieľom kurzu bolo zlepšiť si komunikačné zručnosti a preklenúť bariéru hovoriť v cudzom jazyku, získať sebavedomie pri rozprávaní a v konečnom dôsledku mať motiváciu ďalej sa zlepšovať.
Boli nútení pomôcť si sami
Vyučovalo sa päť dní a študentom sa hodiny veľmi páčili. „Bolo veľmi fajn hovoriť s rodeným Angličanom, nielen s učiteľom, ktorý hovorí po anglicky. Rozprávali sme sa len tak o živote, tiež o rozdieloch v živote u nás a v Anglicku. Učil nás reagovať na situácie, ktoré by mohli vzniknúť niekde v uliciach anglického mesta a hovoriť tak, aby sme nevyzerali ako trpáci,“ hovorí Michal Miclea.
Nikola Dujsíková prezradila, že na bežných hodinách sa nemuseli tak koncentrovať, takže spočiatku to nebolo ľahké. Rýchlo si však zvykli. „Ak niečomu nerozumieme, tak nám to slovenská učiteľka aj preloží. Tu to však nehrozilo, museli sme si pomôcť sami. Nezostávalo nič iné, ako dávať poriadny pozor,“ prezradila. Dodala, že učiteľ donútil úplne prirodzene, bez nátlaku, rozprávať po anglicky všetkých, aj tých, ktorí nevedia hovoriť až tak dobre. „Od začiatku bol super. Ale mala som z toho aj ja spočiatku trochu šok, keď som mala po anglicky rozprávať o sebe. Teraz už je to fajn, kurz mi rozhodne pomohol,“ pochvaľuje si Nikola.
Nenútená komunikácia
Hodiny s anglickým učiteľom boli veľmi nenútené, kombinované hrou. Jeden zo študentov napríklad musel opisovať význam slova, ktorý napísal učiteľ na tabuľu a celá skupina mala podľa opisu toto slovo povedať. Tiež prehrávali videoklipy pesničiek a každý zo študentov hovoril, čo si o nej myslí, či bola dobrá alebo nudná, aký dojem zanechal v nich videoklip.
Učiteľka angličtiny Ľubica Fabianová hovorí, že na začiatku si učiteľ zistil, na koľko percent študenti rozumejú, a potom sa prispôsobil aj rýchlosťou hovorenia a spôsobom učenia. „Najskôr boli zaskočení, rýchlo si však zvykli a teraz posledný deň sa im už zdá celkom prirodzené hovoriť s ním,“ povedala Fabianová. Dodáva, že bariéry pri komunikácii v angličtine sa vďaka kurzu rýchlo odbúrali.
Blok zmizol, kurz mu pomohol
Študent Mário Borčický jej slová potvrdil. „Hovoriť a vnímať štyri hodiny intenzívne všetko v angličtine nie je jednoduché. Spočiatku bolo aj také to dunenie hlavy, ale teraz sa mi už zdá komunikácia celkom prirodzená. Sme uvoľnení, reagujem po anglicky celkom prirodzene. Problém je skôr s tým, že keď prídem domov, tak aj tam reagujem na všetko po anglicky. Škoda, že už som štvrták a nebudem si to môcť zopakovať, pomohlo mi to,“ povedal v posledný deň kurzu Mário.
V menších mestách je menej príležitostí
Učiteľ James Martin hovorí, že sa snaží o prirodzenú komunikáciu so žiakmi, aby mali čo najviac príležitostí hovoriť oni sami, a aby to bolo bez donútenia. S priemyslovákmi nemal žiaden problém. „Učím už 17 rokov a vyštudoval som to. Neporovnávam však študentov zo škôl v Anglicku s tými v Španielsku, Kórei, Číne, Thajsku, Česku či rôznych iných krajinách. Myslím si, že študenti tu sú úplne rovnakí, ako aj tam. Hádam len to, všade na svete tí z menších miest nemajú veľa príležitostí precvičovať prakticky jazyk, tak ako vo väčších mestách, ako je napríklad tu Bratislava alebo Praha. Je však dobré, že vaši učitelia sú ochotní spolupracovať a žiaci sa chcú učiť, to je dôležité. Študenti sú dobrí a je fajn, že majú veľkú snahu učiť sa,“ povedal anglický učiteľ.
Lepšie zapadnú v anglických uliciach
Ľubica Fabianová hovorí, že o kurz aktívnej angličtiny bol záujem. „Aby sme mohli niečo podobné urobiť, muselo sa nazbierať minimálne 13 študentov a maximálne ich malo byť 20. Na anglický jazyk ich bolo 17,“ prezradila konkrétne čísla.
Skonštatovala, že ju teší spolupráca. „Učil ich také detaily, ktoré im ja ako Slovák nemôžem dať. Napríklad včera mali vyjadrovanie súhlasu a nesúhlasu, čo je zdvorilé a čo nie, čo si môžu dovoliť povedať, aby sa niekoho nedotkli. Toto im môže dať len rodený Angličan. Je to angličtina, s ktorou by mohli lepšie zapadnúť.“
