DUBNICA NAD VÁHOM. Obec Lieskovec sa nachádzala v údolí neďaleko Dubnice. Napriek tomu, že tam bola po stáročia, dnes už si na ňu spomenie len málokto. Práve pre to vznikla kniha, prostredníctvom ktorej chceli autori zachovať informácie a fotografie od žijúcich pamätníkov obce.
Krst publikácie, ktorý sa uskutočnil v priestoroch Dubnického múzea, prilákal okrem milovníkov histórie a bývalých obyvateľov Lieskovca, aj širokú verejnosť. Chodby kaštieľa sa zaplnili ľuďmi, ktorí nedočkavo listovali v novej knihe a spomínali pri fotografiách na zaniknutú obec.
Obec zanikala postupne
Na mieste, kde sa niekedy rozprestieral Lieskovec, sa dnes nachádza skládka odpadov. Proces zániku malebnej dedinky bol postupný.
Vysťahovanie obyvateľov má svoje korene ešte v roku 1928. Vtedy sa začali podpisovať zmluvy o postúpení tunajších pozemkov za náhradu v prospech plánovanej továrne Škodových závodov. Zmluva zaručovala obyvateľom Lieskovca prednostné zamestnávanie vo fabrike.
Lieskovčania sa postupne presídľovali do neďalekej obce Prejta a do Dubnice nad Váhom. Vybudovanie zbrojnej továrne bolo „vecou verejného záujmu“. V štyridsiatych rokoch bolo rozširovanie výroby spojené s výstavbou dnešných Závodov všeobecného strojárstva a s ďalším zaberaním pôdy. Po skončení druhej svetovej vojny vybrali Lieskovské údolie na vybudovanie utajovanej delostreleckej vedeckej strelnice. Rozhodnutie malo za následok úlohu vysťahovať posledných 84 rodín žijúcich v tejto lokalite.
Ľudia sa sťahovali postupne, iba niektorých najstarších nechali v Lieskovci na dožitie. Poslednou pochovanou Lieskovčankou na obecnom cintoríne, ktorý je jedinou pamiatkou na obec, bola v roku 1976 Mária Žiačiková. V roku 1976 určil hygienik lokalitu bývalej obce Lieskovec ako skládku. Do konca roka boli pod hrozbou exekúcie z dediny vysťahované aj posledné štyri rodiny. Lieskovec definitívne zanikol.
Niekoľkoročná práca
Publikácia o zaniknutej obci vznikla so zámerom zachovania kultúrneho dedičstva mesta Dubnica nad Váhom. Jej cieľom bolo zachovať informácie a fotografie od žijúcich pamätníkov obce Lieskovec. „Mnoho mladých Dubničanov nevie, že vôbec takáto obec jestvovala. Zanikla v roku 1960 a dnes v podstate o nej vie len málo ľudí. V rodinných archívoch sa nachádzajú mnohé fotografie a časom by sa zabudlo na to, kto vlastne na fotografiách je a či na fotografiách je Lieskovec. Myslím, že dnes bol ten správny čas, kedy mala kniha vyjsť. Mnohé veci, hlavne z posledného desaťročia existencie obce, vyzreli a pamätníci sa pozerajú na ne inak, i keď s nostalgiou a pocitom krivdy. Kniha je určená Lieskovčanom a ich rodinám, a tiež každému, kto sa zaujíma o regionálnu históriu,“ povedal Richard Benech, jeden z autorov knihy. Spolutvorcom publikácie je Peter Kudlík, ktorý napísal prvú kapitolu.
Zozbierať materiály potrebné k zostaveniu knihy nebolo jednoduché. Vyžadovalo si to niekoľkoročnú prácu. „Ak môžem hovoriť za seba, ako zostavovateľ som na samotnej knihe pracoval dva roky. Ale zber informácií a fotografií a samotný výskum som realizoval už od roku 2003. Mnohé informácie z ľudovej kultúry Lieskovca boli už publikované v piesňových zbierkach Z našich koreňov, preto sa v knihe ľudovej kultúre venujeme len okrajovo. Zber informácií a fotografií, teda výskum, je náročný hlavne z časového hľadiska a mnohokrát to bola detektívna práca pri zisťovaní informátorov alebo žijúcich potomkov Lieskovčanov. Najťažšie to bolo pri učiteľoch, ktorí pôsobili v Lieskovci len určitý čas. Pomohli aj rozhovory s ich potomkami, vďaka ktorým sme zistili, že i oni v dobrom spomínali na Lieskovec,“ prezradil Benech.
Nová kniha ihneď zaujala
Uvedenie knihy do života prilákalo do Dubnického múzea mnoho ľudí. Krstnými rodičmi publikácie sa stali primátor mesta Dubnica nad Váhom Jozef Gašparík a predseda Urbariátu Lieskovec Ján Púček. Hneď po skončení krstu sa medzi prítomnými rozvírila príjemná debata, ktorej hlavnou témou, okrem knihy, boli spomienky pamätníkov na zaniknutú obec.
Veselé rozprávania striedali tie smutné. „Rodičom ostali len prázdne ruky a oči pre plač,“ spomína jeden z bývalých obyvateľov Lieskovca, ktorého rodina musela, tak ako aj ostatné, opustiť svoj rodný dom a začať svoj život niekde inde.
Už na samotnom krste sa kniha stretla s pozitívnym ohlasom prítomných, ktorí v nej nedočkavo listovali a často sa aj začítali alebo zapozerali na známu fotografiu.
„Stretli sme sa len s dobrými a konštruktívnymi pripomienkami. Rozsah knihy nedovoľoval uviesť všetky informácie, hlavne z histórie, ktoré je potrebné ešte analyzovať z archívnych dokumentov. Veľká časť knihy je venovaná 20. storočiu, ktorého udalosti zažili samotní, dnes ešte žijúci, Lieskovčania. Myslím, že sa o obci Lieskovec pri Dubnici nad Váhom dočítame v budúcnosti ešte v historickej literatúre. Verím, že sa nájde historik, ktorý spracuje rod Königseggovcov, Breunerovcov či Ostrožičovcov. Ďalší výskum si zaslúži rod Lieskovských a jeho vzťah ku Lieskovcu. Je toho ešte mnoho, preto myslím, že v budúcnosti sa Lieskovec ešte v odbornej literatúre objaví,“ uzavrel Richard Benech.
