ZUBÁK. Koniec dediny v Zubáku stráži od minulého utorka vysoká postava zo snehu. Obdivovať ju chodia hlavne deti. Veľkonočného zajaca, ktorý má vyše štyri a pol metra, postavila skupinka chlapov za necelé štyri dni.
Myšlienka
„Postaviť veľkonočného zajaca ma napadlo už minulý rok. Nestihol som však nápad zrealizovať. Teraz je veľa snehu, všetkých trápia snehové kalamity a ja som sa potešil. Je totiž dostatok snehového materiálu,“ usmieva sa Juraj Marušík.
So stavbou ľadového symbolu Veľkej noci začal aj s partiou pomocníkov už v sobotu a v utorok ráno už obrieho krásavca len pekne vymaľovali potravinárskymi farbami zriedenými vo vode. „Na stavbu maxi zajaca sme spotrebovali asi tatrovku snehu. Počasie nám veľmi neprialo, bolo mrazivo a fúkal studený vietor, takže sme sa museli zahrievať vylepšeným čajom. Podporiť nás prišiel aj starosta,“ hovorí Juraj.
Meranie a predošlý rekord
V utorok zajaca nielen farbili, ale aj oficiálne premeriavali.
„Má 470 centimetrov. Informoval som sa u zástupcov knihy rekordov, či niečo také na Slovensku je. Povedali mi, že nič také nie je zaregistrované, takže by to mal byť ustanovujúci rekord v stavaní veľkonočného zajaca,“ hovorí Juraj, ktorý robil niečo podobné už aj minulý rok.
Vtedy postavil najväčšieho snehuliaka na Slovensku. S čiapkou, ktorú tvoril plechový sud, bol pri oficiálnom meraní vysoký 860 cm. Pre rekord je však rozhodujúca výška snehuliaka bez „pokrývky hlavy“. Snehuliak v Zubáku mal bez klobúka až 780 cm, čím prekonal rekord z Alekšiniec z predošlého roka o 170 cm a získal certifikát z Knihy slovenských rekordov.
Tento rok je to zajac, nielen preto, že sa blížia sviatky jari, ale aj preto, že snehové postavičky sa deťom páčia najviac. „Postavil som aj postavičku zo seriálu A je to! Práve Mat sa deťom veľmi páčil, aj keď nebol taký veľký ako snehuliak. Meral štyri metre. Tak ma napadlo, že zajac by sa tiež mohol páčiť,“ doplnil autor nápadu.
Medzi pomocníkmi boli aj deti
Z ľadového krásavca sa aj teraz tešia hlavne deti. Chodia, pozerajú sa a fotia sa s ním. Pri postavičke je aj symbol Veľkej noci, maľované vajíčko. To už nemá síce štyri metre, ale v porovnaní so skutočným ide tiež o megavajce. Zajac je aj vhodne vyzbrojený na šibačku, v ruke drží z prútia upletený korbáč. Snehová socha má aj jedno tajné miestečko. „Je tu ľadový bar, aby bolo kde poukladať čajíky a iné pitivo, keby bol niekto smädný,“ usmieva sa Juraj.
Tvorba diela nie je len Jurajova zásluha. „Sám by som staval veľmi dlho. Mal som vždy aj štyroch pomocníkov, lebo nahádzať ručne takú kopu sneh, z ktorej potom modelujete postavu, nie je ľahké, ani behať hore-dolu po rebríku,“ hovorí Juraj.
Dodáva, že stavať pomáhali aj deti. „Napríklad aj moja neter. Snehové gule váľali jedna radosť,“ hovorí nositeľ myšlienky. Stavať pomáhala dokonca aj Jurajova mama. Ona mala ešte jednu dôležitú úlohu. A síce zásobovať chlapov dobrým jedlom a pitím. „V takej zime dobre padol hlavne čajík so slivovicou. Veď zima nás poriadne vytrápila, keď sme stavali, boli mrazy až štrnásť stupňov pod nulou,“ hodnotí Juraj.
Potvrdili registráciu
Igor Svítok, zástupca Z Knihy slovenských rekordov, potvrdil informáciu, že veľkonočný zajac zo snehu je zaregistrovaný na rekord. „Minulý rok, keď robili snehuliaka, poslali nám kompletnú dokumentáciu. Ak bude aj tento rok všetko v poriadku, bude to opäť rekord,“ doplnil Svítok.
