Ťažko hľadať zoskupenie, ktoré vznikne z partie muzikantov a zotrvá v rovnakej zostave niekoľko rokov. Tak sa formovali Seventh Weapon. „Nebudeme hovoriť o pôvodnom zložení či názve, ktorý nebol bohviečo. Momentálne sme v stave, ktorý nám vyhovuje. Takto by to malo aj zostať,“ tvrdia mladí muzikanti.
Považskobystričania, ktorých vekový priemer nie je ani dvadsať rokov, si pri krste prvého CD počínali ako starí mazáci. Seventh Weapon ponúkli návštevníkom klubu skvelý hudobný zážitok, poriadnu porciu nefalšovaného rock and rollu.
Šialenstvo začal Ľuboš
„Keď sme asi pred dvoma rokmi s Mirom Stázom Ripkom a Janom Hangónim (ex YPS, Taktici, Modus, Pop Kodex, Marika Gombitová, Dara Rollins, Jana Kirschner,Jaro Filip) v Apollo clube vyhlásili súťaž o najlepšieho gitaristu, prihlásil sa do nej aj tuším vtedy pätnásťročný Ľuboš Omasta, ktorý nás zaujal najskôr svojím három a neskôr aj hrou na gitare. Nebol najlepší, ale ak sme porovnali jeho vek a vek ostatných hudobníkov, či obdobie, ako dlho hrali jednotliví hráči na nástroj, dospeli sme k záveru, že v tomto porovnaní bol mladíček, ktorý začínal hrať na gitaru, pre nás suverénne najlepší. Vtedy som mu povedal, že verím, že z neho vyrastie dobrý gitarista, a že si zahrá s kapelou aj u nás, v Apolle,“ hodnotil výkon Ľuboša Miro Stázo Ripka. „Skonštatoval som, že ak bude cvičiť tak, ako začal, o rok–dva súperov nielenže dobehne, ale poľahky preskočí. Stalo sa!“
Telo tu, duša tam
Tvrdia to o sebe obyčajní chalani, ktorým učaroval rock and roll. „Hráme rock and roll, klasiku zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Celým srdcom a dušou. Sme štyria, a to, čo nás robí trochu špeciálnymi, sú štyria hudobníci, žijúci telom v roku 2012, no dušou v roku 1969,“ skonštatovali chalani.
Štvorica sa našla náhodou. K už existujúcim gitaristom Ľubošovi Omastovi a Matúšovi Jakubekovi pribudli basgitarista Andrej Krajčoviech a bubenik Alex Šulavík. O pôvodnom názve sa nechce štvorka radšej baviť. Vraj, načo sa vracať k tomu, čo bolo. Dôležitejšie je to, čo bude. Nahrávky AC/DC, Led Zeppelin, Rolling Stones, Doors a kopec ďalších mladíkov ohúrili, a preto bolo iba otázkou času, kedy sa objavia prvky niektorých z nich v skladbách Seventh Weapon.
Späť o pár generácií
„Baví nás hudba, ktorá nás ovplyvnila. Počúvame všetko aj štýly, ktoré sa hrávajú teraz, no tie nás príliš neoslovili. My tvrdíme, že kvalita tohto hudobného žánru klesá. Sedemdesiate roky sú podľa nás najlepšie,“ zhodne sa kvarteto.
Skúšam si zistiť, ako je to s hudobníkmi v rodinách tejto štvorky. Najlepšie je na tom Alex, ktorého otec i strýko hrávali a ešte hrajú vo viacerých hudobných zoskupeniach v Považskej Bystrici či Bratislave. „Verím, že ak bude čas, zahráme si spolu,“ zasmeje sa Alex a netuší, že nie je ďaleko od pravdy. Pokiaľ sa otec predstavil na Rockovej Bystrici vlani, Seventh Weapon na nej budú hrať tento rok. Ak príde aj otec so strýkom... Nechajme to však na náhodu. Matúš dodá, že starý otec hrával v dychovke, a to je asi tak všetko.
Krstili Opium
Prvá časť koncertu obsahovala iba pôvodné skladby mladučkej štvorky. Skladby a ich prevedenie neboli určite bez chýb, ale kapela ich podala veľmi dobre. Diváci sa nenechali učičíkať ani jedinou pomalou skladbou, ktorá sa začala z rockového žánru pomaly vymykať a šplhať sa skôr k jazzu. „Improvizovali sme. Nevieme, či si to všimli viacerí, ale bolo to tak,“ povedala po koncerte štvorica.
Priznám sa, že počas skladby som mal veľmi príjemné zimomriavky. Ale nielen počas tejto. Chalani odohrali skvelý koncert. Hudobne ma prekvapili, čo môžem asi najviac povedať o Ľubošovi Omastovi. Jeho úlety mi pripomenuli Angusa Younga z AC/DC spred niekoľkých desaťročí.
Po krste nasledovala torta, fotenie a najmä niekoľko veľmi dobre známych skladieb. Ale poďme späť k CD Opium. „Museli sme našetriť na mikrofóny. Všetko sme nahrali v chatke na záhrade v Jelšovom. Potom už len mix a úpravy v notebookoch. Znie to jednoducho, no bolo to zložité. Text a hudba sú kolektívnym dielom,“ povie svorne štvorlístok.
Kapela Seventh Weapon má všetko pred sebou. Čakajú ju koncerty a festivaly, na ktorých sa predstaví najmä na budúci rok. „Niečo“ by mohli odohrať v zahraničí. „Nechceme to zakríknuť,“ skonštatujú chalani