BELUŠSKÉ SLATINY. Obyvatelia sa sťažujú, počas posledného roka sa podľa nich situácia v obci ešte viac zhoršila. Nákladné autá chodia jedno za druhým nielen v pracovné dni, ale niekedy aj počas víkendov.
Sťažujú sa aj na nedodržiavanie rýchlosti zo strany vodičov, padajúce kamene, prach, blato, zničenú cestu. Cítia sa byť ohrození. Stále naliehavejšie zaznievajú hlasy, že pohybovať sa pešo, s kočiarom či na bicykli popri ceste je doslova životu nebezpečné.
Nedodržiavajú rýchlosť, jazdia príliš často
Najviac pociťujú vplyv zvýšenej dopravy ľudia, ktorí bývajú priamo pri ceste. „Je to katastrofa. Niekedy chodia aj do šiestej večer. Túto sobotu chodili určite. S deťmi sa tu absolútne nedá chodiť, to nie je šanca,“ sťažuje sa Vladimír Chobot.
Vodiči podľa neho predpísanú päťdesiatku nedodržiavajú. „Valia ako blázniví a musia byť aj preťažení. Veď nosnosť mosta cez Slatinku hore pri prvých kamenných vrátach, kde je cesta veľmi úzka, je maximálne 19 ton, ale auto aj s nákladom má určite minimálne tridsať. Neviem, ako je to možné,“ dodáva.
Rodina, teda hlavne vnúčatá, chodia tiež už menej na návštevu. „Kedysi sa vozilo tak päť, možno osemkrát denne na obaľovačku do Beluše. To bolo v pohode, ale teraz ide jedno auto za druhým. Vnúčatá máme strach pustiť aj na dvor. Cesty sú tiež zničené. Zaujímalo by ma, či ich Cestné stavby dajú do poriadku. Chyba bola, že bývalé vedenie urbáru podpísalo s nimi zmluvu. S tými treba urobiť poriadok,“ myslí si pán Vladimír.
Praskliny na domoch
Obyvatelia sa sťažujú aj na to, že doprava im poškodzuje majetok. „Poďte sa pozrieť, akú mám prasklinu na chalupe. A je to aj vo vnútri. Cesta je úzka, keď prechádzajú popri sebe dve veľké autá, nie je sa kde vyhnúť. Jedno musí vojsť do tamtej veľkej jamy, a potom to tu stŕpa, hrkoce, cítime to. Žiadna krajnica tu nie je. Je to katastrofa,“ posťažovala pani Beáta. Dodáva, že po ceste sa nedá ísť ani na bicykli, ani pešo. „Musíte ísť až sem, do blata, keď je mokro a chcete prejsť.“
Miroslav Palček chodí do tejto časti obce k príbuzným. „Je to problém, autá chodia veľmi rýchlo. Cesta je úzka. Je veľa miest, kde je problém vyhnúť sa, ak sa stretávajú dve autá. Najhoršie je to v zákrutách,“ tvrdí.
Doprava ľudí ohrozuje
Lenka Filová hovorí, že na aute ešte človek ako-tak prejde, ale na bicykli či pešo je to takmer nemožné. „Chodníky nemáme a chodí teraz tatra za tatrou, na bicykli sa nemáte kde vyhýbať. Ja mám aj malé dieťa a pohybovať sa tu s kočiarom je teraz nemožné. Najviac sa to zhoršilo tento rok, to už je neznesiteľné, tak sa zvýšil počet nákladných áut, ktoré tu jazdia. Žiadnu kolíziu som zatiaľ nemala, lebo sa snažím vyhýbať, často do blata alebo do priekopy,“ opisuje situáciu mladá žena. Ako ďalej povedala, boli vraj návrhy na to, aby sa urobili chodníky. „Dúfam, že sa toho niekedy dožijeme. Vidíte, to je jedno auto za druhým. Vodiči navyše neberú ohľad, preplnené, nezakryté autá jazdia niekedy možno aj osemdesiatkou. Mám problém udržať na bicykli rovnováhu, keď idú. Keď je sucho, víri sa za autom prach, a keď je blato, tak vyzerám doslova ako prasa. Na ceste sú aj kamene napadané. Obdivujem ľudí, ktorí bývajú pri ceste, ja by som tam nedokázala žiť, ale nič iné im nezostáva. Jediné riešenie je obmedziť pohyb áut, lebo cesty tu nie sú stavané, podľa môjho názoru, na takú premávku,“ tvrdí Filová.
Kolízia, ohrozenie a kto bude zodpovedný?
Poslanec za túto časť František Salaj hovorí, že ľudia sa sťažujú stále viac a viac. „Veľmi do mňa bijú. Najhoršie je to s dopravou a cestou v Čerencovom. Ale tá neslúži na dopravu len do Beluše a Belušských Slatín. Vedie aj do koncovej obce Mojtín, ktorá nemá iný prístup,“ hovorí Salaj.
Starosta obce Jozef Prekop tvrdí, že ak by sa cesta vážne poškodila, s dopravou domov by malo problémy veľa obyvateľov. Podľa Salaja sú ohrození hlavne chodci, lebo popri ceste nie sú žiadne chodníky. „Pri takej premávke, aká je, sa tu nedá bezpečne pohybovať. Už sa aj kamión vysypal pod cestu do jarku. Čo keď sa niečo také stane v obytnej časti, kde sú domy a chodí tam viac ľudí a niekto tadiaľ pôjde? Čo potom? Kto bude zodpovedný?“ kladie si otázku poslanec. Starosta dodáva, že pred kolíziou kamión všetko pri krajnici zvalcoval. „Pozrite sa na túto hlbokú ryhu vo svahu. Robia ju aj autá, ktoré sa nemajú kde vyhýbať. Tak jazdia aj mimo cesty a ukrajujú zo svahu,“ ukazuje priamo na mieste stav cesty.
Poslanec Salaj vysvetľuje, že predtým jazdilo po ceste maximálne dvadsať áut denne a boli to malé tatry. „Teraz jazdia väčšie vozidlá. Domy môžu praskať, znečisťujú sa. Kedysi tu chodili ľudia cez víkendy na prechádzky na bicykloch s kočiarmi. Dnes je to nemožné. Taká premávka pre túto oblasť nie je vhodná,“ tvrdí poslanec.
Stav ciest a doprava
Starosta nám ukázal zlý stav cesty priamo na mieste. „Tu sa cesta na krajnici už prepadáva. Ľudia píšu sťažnosti, že cesta sa zosúva. Autá jazdia po nespevnenom povrchu tesne po kraji nad svahom, ktorý sa zvažuje prudko dolu a už sa prepadáva, padajú kamene aj hlina. Niekde je to zase od kolies zbrázdené hlboko do svahu,“ hodnotí stav Prekop.
Dodáva, že nie je možné po týchto cestách dopraviť 450-tisíc metrov kubických z lomu. „A to nielen na výstavbu železnice, ale aj do cementárky v Hornom Sŕní. To nedáva logiku voziť také množstvá cez celú obec, a potom ďalej. Sú tu ešte aj ďalší odberatelia. Ak sa nič nebude robiť, urobíme živú reťaz a lom zastavíme. Ja tu nie som pre železnice, ani pre cestné stavby, ale som tu pre ľudí, aby sa nezhoršovala kvalita ich života a bezpečnosť. To je pre mňa najdôležitejšie,“ hnevá sa starosta. Denne sa podľa neho vozí 3000 ton a jazdí viac ako 150 áut.
„Písali sme aj na dopravný inšpektorát a Trenčiansky samosprávny kraj, aby boli súčinní, aby sa tu merala rýchlosť a vážili sa nákladné autá. Autá by mali byť aj zaplachtované, lebo kamene padajú na cestu. Nechápem tiež postoj vyššieho územného celku, ktorý sem pustí takúto dopravu, a nie je celkom jasné, ako to bude so sanáciou ciest, čo je ich majetok. Keď niečo spravujem, aká je zodpovednosť k daňovým poplatníkom?“ pýta sa starosta.
Interpelácia na kraji, pripomienky a posudzovanie
S požiadavkou na riešenie situácie sa obrátila obec a poslanci za Belušké Slatiny aj na poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva vystúpila s interpeláciou poslankyňa Táňa Kňažková.
Za práva obyvateľov sa zasadzuje aj občianske združenie Naša Beluša. „V zámere Cestných stavieb, ktorý mal povedať verejnosti, čo sa chystá investor urobiť, bolo veľa nejasností. Dali sme k tomu niekoľkostranové vyjadrenie, čo sa nám nezdá a čo je zavádzajúce, ktoré informácie nám chýbajú, ktoré si protirečia. Obec rovnako poslala list, že s tým nesúhlasí. Potom sme išli na ministerstvo aj so starostom na rokovanie o tom, či dajú spraviť správu o vplyvoch na životné prostredie alebo nie. Dali im ju vypracovať a spustil sa proces EIA, ktorý stále trvá. Do toho dal aj Trenčiansky samosprávny kraj upravené stanovisko, že cesty nie sú stavané na takúto dopravu a zničia sa,“ hovorí Michal Martinák, predseda združenia.
Starosta hovorí, že žiadne podnety pre zorganizovanie verejného prerokovania o ťažbe v lome a jeho dopadoch na život v obci zatiaľ obecný úrad nemá. „ Na ministerstvo životného prostredia sme však písali, že nesúhlasíme s takýmto navýšením ťažby a žiadali sme, aby sa dopracoval celkový posudok aj o dopady dopravy na životné prostredie v rámci posudzovania vplyvov,“ vysvetľuje starosta.
KAMENIVO, ASFALT A INÉ AKO KOMPENZÁCIA?
Cestné stavby Žilina tvrdia, že v ich kameňolome nie je zvýšená ťažba a ani prašnosť a ak znášajú obyvatelia nejaké následky, snažia sa to kompenzovať. „Našou snahou v minulosti i súčasnosti je minimalizovať dopady ťažby na životy obyvateľov. Z uvedených dôvodov naša spoločnosť zabezpečuje čistenie ciest, ktoré môžu byť znečisťované odberateľmi, ktorí realizujú dopravu kameniva. Okrem uvedeného máme s obcou Beluša podpísanú darovaciu zmluvu z 18. 1. 2011 na obdobie 15 rokov na darovanie ročne 100 ton kameniva frakcie 0/4 a 4/8 a darovanie 100 ton ročne obaľovanej asfaltovej zmesi s pokladkou. Okrem uvedeného vychádzame obci v ústrety darovaním väčšieho množstva kameniva aj v roku 2011 aj v roku 2012 o viac ako sto percent s tým, že obec neobmedzujeme vo výbere druhu kameniva, ktorý si môže vybrať z našej výrobnej ponuky. V súčasnosti majú požiadavku na kamenivo 0/63, ktorú im, samozrejme, poskytneme bezplatne v nimi požadovanom množstve. Rovnako obec neobmedzujeme pri špecifikácii druhu odobratých asfaltov s ich pokládkou,“ uviedol Ladislav Švejda, zástupca Cestných stavieb Žilina.
Na to, či sa splní verejný prisľúb, že firma urobí v obci chodník, zástupca cestných stavieb reagoval, že o uvedenej záležitosti rokujú s obcou od roku 2012. „Naša spoločnosť na vlastné náklady pripravila projektovú dokumentáciu stavby chodníka. Vlastnícky vzťah k pozemkom v trase chodníka je v plnej kompetencii obce, ako aj následné vydanie stavebného povolenia na stavbu. Po zrealizovaní všetkých náležitostí naša spoločnosť začne s realizáciou stavby chodníka v niekoľkých etapách. Následne dielo, ako aj projektovú dokumentáciu, darujeme obci formou darovacej zmluvy. Rovnakým spôsobom pristúpime aj k darovaniu merača rýchlosti, ktorý bude umiestnený v časti Belušské Slatiny, a to z dôvodu, aby prechádzajúce vozidlá dodržiavali predpísanú rýchlosť. Aj merač rýchlosti bude darovaný obci formou darovacej zmluvy,“ reagoval Švejda.
BERKO
