POVAŽSKÁ BYSTRICA. Poslanci vyjadrili obavy nad tým, že mesto berie úvery a ich splácanie presúva do budúcnosti. Považujú to za nezodpovedné. Primátor Karol Janas tvrdí, že nejde o nezodpovednosť a vysvetľuje, že v roku 2015 ich začne mesto splácať bez problémov.
Vedúci ekonóm mesta Anton Martaus hovorí, že úverové zaťaženie je štandardné a nižšie ako priemer na Slovensku. Mesto muselo jeden z úverov zobrať aj pre nesplnené záväzky z minulosti.
Výhrada a zhrnutie
Jedna z výhrad k rozpočtu od poslanca Juraja Smatanu sa týkala splácania úverov. „Naznačil to už pán Martaus, že sme rozpočet zahojili z úverov. A čo sa mi zdá nezodpovedné, splátky úverov nastúpia až po skončení nášho volebného obdobia. Takže keby som za takýto rozpočet zahlasoval, zanechal by som pre nasledovníkov „nádherný“ darček",“ uviedol ako zásadnú výhradu k rozpočtu Smatana. Priamo z rozpočtu citoval, ako má mesto rozložené splácanie úverov. „Municipálny úver začneme splácať od roku 2015. V roku 2012, 2013 aj 2014 je v rozpočte nula eur a v roku 2015 sa už objavuje splátka 246 700 eur,“ uviedol Smatana.
Druhá veľká pôžička je investičný úver na sanáciu skládky tuhého komunálneho odpadu. „Tu pripomeniem, že skládka bola prevádzkovaná, keď ľudia platili poplatky za odpad. Peniaze na uzatvorenie sa neodložili alebo sa odložilo málo. Nedávno mesto zobralo veľký úver. V roku 2012, 2013, 2014 splátky nula eur a v roku 2015 začneme splácať 54-tisíc eur, čiže už po skončení nášho volebného obdobia,“ vysvetlil poslanec.
Tretí spomenul investičný úver na investície. „A opäť je splácanie úveru presunuté až do roku 2015 v sume 23 460 eur. Toto považujem za presúvanie problémov do budúceho obdobia, čo je nezodpovedné, a preto nebudem môcť rozpočet podporiť,“ zdôvodnil Smatana.
K úveru na skládku
K úveru, ktorý muselo mesto vziať na to, aby sa uzatvorila skládka vo Sverepci, Anton Martaus doplnil, že boli nútení zobrať ho.
„V čase, keď sa na ňu vozilo, vytvárala sa smiešne malá rezerva. Na uzatvorenie bolo potrebné doplatiť približne dva milióny eur. Ide o niečo, čo bolo spôsobené ďaleko dozadu pred primátorom Adamem vo funkcii, lebo za neho sa už do rezervy na uzatvorenie skládky nejaké financie doplnili. Úver, z ktorého nebude nič vidieť, sme však boli nútení zobrať, aby sme skládku uzavreli,“ povedal Martaus a dodal, že išlo o ťažké rozhodnutie.
Zdalo sa mu to nezodpovedné
K splácaniu úverov mal výhrady aj poslanec Jozef Sovík.
„Dať splácať úvery, až keď tu už možno nebudeme, je absolútne nezodpovedné. Jeden nemenovaný americký prezident v minulosti povedal, že zdravé hospodárstvo bude fungovať len vtedy, keď generácia, ktorá si zoberie úver, ho aj splatí. Možno tu chýba zdravý sedliacky rozum. Lebo ani ty by si si, pán primátor, nezobral úver na to, aby si kúpil dom a v budúcnosti ho nechal splácať svojej dcére. Pokiaľ sa nepostavia zamestnanci a vedenie mestského úradu pri hospodárení k veciam tak, akoby išlo o ich vlastnú firmu a nebudú rozmýšľať nad každou korunou, myslím, že to fungovať nebude,“ skonštatoval poslanec Sovík.
Poslanec dodal ešte, že sa hanbí, keď ho stretávajú občania na ulici a pýtajú sa, prečo mesto tak zle funguje, prečo sa neinvestuje, prečo sa nič nerobí.
„Musím sklamane povedať, že z veľkej miery je to preto, že sme tu mali v minulosti nezodpovedné vedenie mesta a splácame ich záväzky, ktoré nám zanechali. A my, zdá sa, ideme robiť to isté. Bol by som nerád, keď nás vymení nová garnitúra, aby aj oni povedali, že nemôžu robiť, lebo tá predošlá im zanechala záväzky a musia ich splácať,“ povedal Sovík.
Reakcia primátora
Primátor Janas reagoval, že poslanec dobre povedal, že splácali dlhy tých, ktorí tu boli v minulosti a veľa vecí preto nemôžu robiť.
„Ale toto, čo robíme teraz my, nie je vôbec nezodpovedné z viacerých dôvodov. Väčšina úverov sa začne splácať v roku 2015. Ja však neviem ako vy, ale predpokladám, že drvivá väčšina z vás tu chce byť ešte aj v roku 2015 a ani ja sa s tým vôbec netajím, že mienim kandidovať opäť. Tým pádom to nepripravujeme pre nikoho iného, ak budeme úspešní, ak ľudia zhodnotia, že sa mesto niekam pohlo a dajú nám dôveru. A prečo začíname splácať až v roku 2015? No keď sme si s bankami pozreli, aký máme stav financií a ako budú nabiehať príjmy mesta, keď vieme, že v roku 2014 končí väčšina tých nevýhodných zmlúv z minulosti a je predpoklad, že po verejnom obstarávaní a verejných súťažiach tie sumy klesnú, tak mesto bude mať bez akýchkoľvek problémov na splácanie úverov. Dokonca sme oproti iným mestám zadlžení minimálne,“ tvrdil primátor.
Bez nového úveru a pochybnosti
Položka úverov zaujímala v rozpočte aj poslanca Rudolfa Karasa.
„Na zabezpečenie zdrojov pre kapitálový rozpočet na rok 2013 je v návrhu rozpočtu na tento rok zakomponovaná v príjmových finančných operáciách čiastka 850-tisíc eur z účelového bankového úveru. Z toho na financovanie výdavkov investičných akcií kapitálového rozpočtu mesta v roku 2013 sa rozpočtuje čiastka 541 729 eur a na spolufinancovanie stavieb, ktoré budú z 95 percent kryté prostriedkami z eurofondov čiastka 308 208 eur. Chcem sa spýtať, či ide o nejaký nový úver alebo ide o úver, ktorý sme už brali?“ chcel vysvetlenie Karas.
Primátor povedal, že ide o staré úvery a žiadny nový úver mesto neberie.
Karas ešte dodal, že aj tak to poukazuje na to, že kapitálové zdroje musia byť kryté formou pôžičiek, čo nie je úplne zdravé.
Janas tvrdil, že to tak neberie, lebo všetky úvery sú z minulosti a dokázali, napriek konsolidácii finančnej situácie, fungovať aj bez nich. „Naplánovali sme ich do rozpočtu znova, ale ak budeme pokračovať tak ako doteraz, taktiež ich nevyčerpáme. Ide o úvery zobraté už v minulosti a hospodárili sme tak, že sme ich nemuseli vyčerpať,“ tvrdil Janas.
Zaťaženosť
Anton Martaus, vedúci ekonomického oddelenia mesta, hovorí, že priemerná úverová zaťaženosť mesta aj s úvermi, ktoré museli zobrať, je 27 percent.
„Zákon umožňuje, aby zaťaženosť bola do 60 percent. Takže vôbec by som nestrašil ľudí, že toto mesto úplne katastrofálne hospodári, a keby si chcelo ešte zobrať nejaký úver, že bude zadlžovať budúce generácie neúmerným spôsobom. Mesto je zadlžené úplne štandardne. Celoslovenský priemer, čo sa týka zaťaženosti, je asi 40 percent a v absolútnom vyjadrení, aby to bolo názornejšie, to znamená asi 237 eur na obyvateľa. Považská Bystrica je na úrovni asi 137 eur,“ vyjadril sa k úverovej zaťaženosti Martaus.
