POVAŽSKÁ BYSTRICA. Škola zorganizovala už šiesty ročník súťažnej prehliadky. Michal Bróska, riaditeľ školy, ocenil iniciatívu kolegov spred niekoľkých rokov. Účasť si pochvaľujú aj samotní žiaci.
Bol to dobrý nápad
Keyboard je nový nástroj medzi ostatnými, nevyučuje sa ani na konzervatóriách, je však oň veľký záujem. „Som preto rád, že v kolegoch skrsla myšlienka usporiadať súťaž, aby sa hra na keyboard dostala na odbornejšiu bázu,“ hovorí Michal Bróska.
Súťaž dáva priestor pre porovnávanie detí, odborné konzultácie učiteľov. Záujem o účasť je stále veľký, niektoré tváre súťažiacich sa objavujú na nej pravidelne. Šiesteho ročníka sa zúčastnilo 31 základných škôl, päť z Českej republiky. Jedným z hlavných organizátorov je Martin Ďuriš, ktorý pripravil pre pedagógov a deti aj odborný materiál, tridsať skladieb upravených pre hru na keyboarde.
Z bronzového pásma smerom vyššie
Význam súťaže oceňujú nielen učitelia, ale aj žiaci. Druhýkrát prišla na súťaž aj Radka Štoková, ktorú veľmi potešilo, že sa stala absolútnou víťazkou štvrtej kategórie.
„Som prekvapená a teší ma, že som sa zlepšila oproti minulému roku, keď som sa umiestnila v bronzovom pásme. Určite mi k tomu pomáha aj súťaž, kde sa môžeme navzájom porovnávať, odkukať rôzne nápady, skúsenosti z výkonov druhých. Teším sa aj na DVD zo súťaže, aby som si pozrela, ako hrali ostatní. Je dobré, že existuje takáto súťaž,“ prezradila Radka, ktorá reprezentovala ZUŠ Hradec Králové. Dodala, že jej osobne sa najviac páčila hra víťaza v tretej kategórii, Jakuba Kolembusa zo ZUŠ Senec.
Chodia opakovane, je to dobré
Jakub je pravidelným účastníkom. „Hrám na keyboard štyri roky a aj na súťaži som už štvrtýkrát. Som však trémista, účasť v súťaži mi pomáha, dáva mi odvahu," prezradil Jakub.
Stálymi účastníkmi súťaže v hre na keyboarde bývajú aj bratia Szakálovci zo ZUŠ Sládkovičovo. Tento rok však prišiel len Viktor, Erik musel, na jeho veľkú ľútosť, zostať doma. „Aj brat sa opäť pripravoval na súťaž a veľmi ho mrzelo, že nemohol ísť. Mal však bolesti brucha a nakoniec skončil v nemocnici. Operovali mu slepé črevo. Snažil som sa hrať aj za neho,“ prezradil Viktor, absolútny víťaz piatej kategórie. Sadla mu hlavne čardášová skladba. „Aj som priamo na pódiu improvizoval. Pomýlil som sa, tak som musel vymyslieť niečo iné, aby som to zakryl,“ usmieva sa Viktor a dodáva, že súťaž je jednou z príležitostí vystúpiť pred verejnosťou, ktorá posudzuje dosť prísne, a tak mu skúsenosť dodáva odvahu.
Absolútneho víťaza hranie veľmi baví
Martin Řehák, absolútny víťaz druhej kategórie a tiež celkovo absolútny víťaz, ešte nikdy nebol na súťaži, ale trému nemal. „Hrám štyri roky. U nás doma nehráva nikto, len ja. Veľmi ma to baví. Ešte keď som bol malý chlapec, kúpili mi rodičia malý detský keyboard. A tak ma to chytilo, že som nakoniec začal chodiť do hudobnej. Nezávidím ani ostatným chalanom, keď vonku behajú a hrajú sa a ja musím cvičiť,“ prezradil o sebe Martin Řehák zo ZUŠ Hranice na Moravě.
Že Martina hra naozaj baví, potvrdil aj jeho učiteľ . Veľkú radosť urobil Martin aj mame. Pri odovzdávaní ocenenia sa neubránila slzám. „Stále sme cvičili. Veľmi ho to baví, sám sa dožadoval, aby sme trénovali. Uvidíme, ako to bude ďalej. Mám len jeho a robí mi veľkú radosť,“ prezradila pani Libuša.
Mal trému, ale zvládol to
Samuel Bednár zo ZUŠ Sládkovičovo, absolútny víťaz prvej kategórie, povedal, že mu tiež účasť v súťaži pomohla a je rád, že sa rozhodol pre keyboard. „Hrám už tri roky. Mal som veľkú trému, ale prekonal som to,“ hovorí Samko. Dodáva, že najprv chcel chodiť do hudobnej na gitaru, ale potom ho napadlo, že keyboard bude lepší. „Je to ľahšie a mám tu vlastne viac hudobných nástrojov,“ vysvetlil.
Jedna cena zostala doma
Väčšina ocenení teda tento rok putovala mimo Považskú Bystricu. Jedno však predsa zostalo doma. Absolútnymi víťazmi v komornej hre sa totiž stali Lucia Kucejová a Stanislav Boboň. „Spoločne sme trénovali od začiatku roka. Boli aj ťažšie pasáže, ale celkom sme sa zohrali,“ zdôverila sa Lucka Kucejová.
Jej spoluhráč Stanislav Boboň dodal, že dobrý hudobník sa musí vedieť zladiť, zohrať s ostatnými a súťaž im v tomto pomáha. Bez tréningu a trpezlivosti učiteľa Martina Ďuriša by to však podľa oboch nešlo. „Veľmi sa nám venoval, je moc fajn,“ prezradila Lucia.
