POVAŽSKÁ BYSTRICA. Na uvádzanie knihy do života prišiel do kina Mier aj Milan Sládek. Zišlo sa tu veľa jeho priateľov a Považskobystričanov, ktorí chceli do publikácie získať aj podpis známeho míma.
V rímsko-katolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie odohral počas návštevy mesta Sládek aj netradičné pantomimické predstavenie Krížová cesta, kde sugestívnym spôsobom predstavil každé zo štrnástich zastavení, vypovedajúce o posledných chvíľach Ježiša Krista. Malo veľký úspech, prišlo naň niekoľko stoviek ľudí.
Žartovne o Sovietskom zväze
Pre ochorenie Milana Sládka sa podujatie v kine Mier aj kostole posunulo. Slávny mím, ktorý sa netají svojím kritickým postojom k časom spred osemdesiateho deviateho roka, to vtipne okomentoval. „Ospravedlňujem sa, že som nemohol prísť, ale dostal som takú chrípku, že som ani predstavenie v Rusku nemohol dohrať. Neviem, či to spôsobilo moje spojenie z minulosti s bývalým Sovietskym zväzom. Musel som sa vrátiť dokonca do Nemecka.“
Chcel niečo iné, moderné
Kniha Milan Sládek, maliar-mím, bola nakoniec uvedená do života aj za prítomnosti svetoznámeho míma a pre podpis do nej si prišlo veľa ľudí. Jej autor Milan Belás hovorí, že Milan Sládek okrem toho, že je vynikajúci mím, je aj výborný maliar.
„Výstavy máva po celom svete. Považoval som preto za veľmi potrebné dať do knihy aj toto. Som veľmi rád, že ďalšia z cyklu kníh je na svete a jej kvalitu nech posúdia ľudia. Teší ma, že majster prišiel na jej uvádzanie do života a asi každý z prítomných bude rád, že s knihou získa aj podpis osobnosti, o ktorej je,“ povedal Belás. Dodal, že ako osobnosť pre ďalšiu publikáciu si vybral Sládka, lebo vytvoril niečo diametrálne odlišné od toho, čo robili osobnosti, ktorým sa venoval doteraz. „Je to iné, oveľa modernejšie,“ tvrdí Belás.
Vzťah k výtvarnému umeniu
O svojom vzťahu k výtvarnému umeniu sa rozhovoril aj Sládek. Prezradil, že občas musí presviedčať ľudí o tom, že ani v tomto smere nie je amatér.
„Mám za sebou štyri roky umeleckej priemyslovky. Nie síce akadémiu, ale zistil som po návšteve akadémií v Nemecku, že naša bratislavská priemyslovka mala takú úroveň, že by mohla rovnoprávne stáť pri podaktorých vysokých školách či akadémiách, ktoré som navštívil,“ spomenul si na svoje výtvarné štúdiá v Bratislave Sládek.
Dodal však jedným dychom, že časy, keď študoval, boli pre umelcov ťažké. „Vtedy sme abstraktný obrázok, dokonca ani keď sme robili perspektívu nejakých geometrických predmetov, nemohli robiť. Už to bolo priveľmi abstraktné, kresliť len nejakú kocku či kváder. Museli sme robiť len niečo konkrétne. Musela to byť cigaretová či zápalková krabička, len nie nejaký nekonkrétny obrazec. Za každú cenu to muselo niečo znázorňovať,“ zaspomínal si slávny mím. Doplnil, že chodil na túto školu s mnohými známymi umelcami, ktorí sú pojmami vo výtvarnom svete. Za všetkých spomenul Albína Brunovského. Jeho však ťahalo niečo iné, a aj keď maľoval, bol dušou stále v divadle, pri pantomíme.
„Zistil som, že práve bez divadla a pantomímy nemôžem existovať. Keď som aj sedával doma a maľoval som obrázky, často len tak pre seba, vždy som mal pocit, že sa vraciam k javiskovým kreáciám. Telo je u mňa aj v pantomíme socha v priestore alebo rady sôch, ktoré sa v predstavení objavujú. Keď ide o väčšie inscenácie, tak je javisko vlastne obrazový rám, do ktorého veci komponujem. Umelecká priemyslovka mi dala veľa, aj čo sa týka mojej ďalšej profesie,“ vyznal sa Sládek.
O obrazoch a výstavách
Svojsky sa vyjadril Milan Sládek aj k svojim výstavám. „Mávam výstavy a som prekvapený, že dostávam opakované pozvania a veľa ľudí sa poteší. Páči sa im to, ale nekúpi to nikto. Tie obrázky sú totiž veľmi osobné, a ak by si ich niekto kúpil, čudoval by som sa, ako s nimi môže niekto žiť. Divadlo, to ma živí, tam sa ako herec predávam, ale výtvarné umenie, to je iná dimenzia. Je to naozaj až veľmi osobné. Tým, že to nemusím ponúkať a z toho žiť, mám oveľa väčšiu slobodu. Mal som aj výstavu s veľmi známymi rakúskymi grafikmi, noviny veľmi dobre písali o mojich obrázkoch a všetci predali všetko a ja nič. Takže asi tak,“ porozprával s úsmevom Sládek.
V publikácii o slávnom mímovi sú aj reprodukcie niektorých obrazov Milana Sládka, dominujú zaujímavo umelecky stvárnené tváre ľudí a postavy.
Spomínanie
Za všetkých kamarátov a známych sa Milanovi Sládkovi prihovoril v kine Mier kamarát z mladosti Jozef Čelko, ktorý spomenul posedenia mládeže v závodnom klube či na kúpalisku. Rozhovoril sa aj o tom, ako kreslil Milan Sládek obrázky a tiež o tom, ako už v čase štúdií na bratislavskej umeleckej priemyslovke koketoval s divadlom a pantomímou.
