BRATISLAVA. Rebríčky kvality stredných škôl pripravil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Zostavili ich v dvoch kategóriách – gymnáziá a stredné odborné školy – v členení podľa krajov aj za celé Slovensko.
Analytici vychádzali z verejne dostupných údajov za posledné štyri roky.
Najlepší sú v regiónoch
Najkvalitnejšie gymnázium je v Bratislave, v prvej desiatke je najvac gymnázií zo Žilinského kraja. Prehra Bratislavského kraja je oveľa zrejmejšia pri stredných odborných školách. Jeho najúspešnejšia škola je až na 41. mieste. V prvej desiatke sú aj tri školy z Trenčianskeho kraja. Medzi najlepšími skončila Obchodná akadémia Považská Bystrica, v prvej polovici rebríčka sú napríklad gymnáziá z Považskej Bystrice a Dubnice nad Váhom či Obchodná akadémia Ilava.
Merali rôzne kritériá
„Žiaci, rodičia ani širšia verejnosť nemajú spoľahlivé a porovnateľné informácie o výsledkoch žiakov v konkrétnych školách,“ vysvetľuje šéf Ineko Peter Goliaš dôvod, prečo sa rozhodli hodnotiť kvalitu škôl.
Do úvahy podľa Petra Klátika z inštitútu brali výsledky žiakov v externej časti maturity zo slovenského či maďarského jazyka, matematiky, z angličtiny a nemčiny, ale aj počet absolventov na úradoch práce či ohodnotenie mimoriadnych výsledkov žiakov podľa metodiky ministerstva školstva.
Inštitút nehodnotil školy, ktoré mali pre štatistické zisťovanie za posledné štyri roky málo žiakov, napríklad menej ako 80 maturantov zo slovenčiny, angličtiny či nemčiny. Napriek tomu ohodnotili 79 percent všetkých gymnázií a 84 percent stredných odborných škôl.
Šéf INEKO: Niektorí majú peniaze a zlé výsledky
Ministerstvo školstva by sa malo pozrieť na školy, ktoré majú veľa peňazí a zlé výsledky, hovorí šéf INEKO PETER GOLIAŠ.
Prekvapili vás výsledky hodnotenia škôl?
- Prekvapením napríklad bolo, že existujú školy s výrazne nadpriemernými finančnými zdrojmi od štátu a výrazne podpriemernými výsledkami ich študentov.
Aké závery podľa vás vyplývajú z týchto rebríčkov?
- Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Môžu tak byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, no najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už pri prijímaní na vysoké školy, alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.
Čo by si z hodnotenia malo zobrať ministerstvo školstva?
- Pre ministerstvo ide o dôležité údaje, ktoré by mohlo využiť v záujme zvyšovania efektívnosti vzdelávania. Osobitnú analýzu si žiadajú školy s nadpriemernými zdrojmi a podpriemernými výsledkami. Ministerstvo by tiež malo aktívne podporovať spresňovanie metodiky hodnotenia škôl a následne aj zber čo najobjektívnejších dát.
