i.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Miestom v centre mesta, kde stojí takzvaná „budova Diamonu“, prechádza denne veľa ľudí. Schátraná budova špatí okolie. Zástupca firmy, ktorá sa podujala na rekonštrukciu objektu, hovorí, že chcú dať objekt do poriadku, brzdí ich však veľmi nízky záujem o prenájom priestorov.
Niektorí obyvatelia si myslia, že so zánikom slávy Považských strojární, vďaka prevádzke ktorých mesto kvitlo, padá aj rozvoj mesta. Zostali viaceré schátrané budovy.
Špatí to centrum
Budova stojí na hlavnom pešom ťahu cez mesto. Je vo veľmi zlom stave a obyvateľov, ktorých sme oslovili cestou okolo nej, mrzí, že špatí okolie. „My ani nie sme odtiaľto, bývame v Šebešťanovej. Špatí to tu, ale čo my s tým môžeme urobiť?“ hovorí pani Matilda.
Johanna Pauerová si myslí, že mali budovu zbúrať a postaviť niečo nové. „Však na takomto mieste, v centre, by malo byť niečo pekné. Ale nič sa tu na tom nerobí.“
Objekt prekáža aj Emílii Zaťkovej. „Toto čudo tu zavadzia, aj keď sa pozerám do mesta hore z Rozkvetu. Mohli by to možno prerobiť aj na byty. Len neviem, koľko by to stálo a či by sa to vyplatilo. Však toto a výšková budova dole v Strojárenskej štvrti pri fabrike, to sú postrachmi Považskej Bystrice,“ hovorí paní Emília.
Pána Jána, ktorý nechcel povedať svoje priezvisko, zaráža niečo iné. „Smiešne je hento, ten pútač a na ňom prenájom a kolaudácia na jar 2013. Ja to nechápem. Čo tým kto myslel? Čo robia z ľudí sprostých alebo čo? Nech sa s tým niečo urobí, a nie tu vypisovať,“ myslí si Považskobystričan.
Zostalo viac chátrajúcich objektov
Jozef Kulač o nich porozprával viac. V Považských strojárňach kedysi pracoval a mrzí ho, že podobných objektov je v meste viac. „To má vraj nejaký súkromník, čo robil kedysi vo fabrike. Robili tu, ale to bolo naozaj len málo, teraz ich tu už nevidieť. Je to budova bývalého generálneho riaditeľstva Považských strojární. Je tu viac takýchto budov, ktoré chátrajú. Aj za spoločenským domom, ktorý je oproti vlakovej stanici je jedna takáto budova. Tiež v katastrofálnom stave. Aj to, sa mi zdá, robili strojárne. A blízko chátrajúcej stavby je umelecká škola. Potom aj priamo pri fabrike, ako je autobusové nástupište, je schátraná výšková budova. Len neviem, či to tam už robia alebo nie,“ vymenováva Jozef Kulač.
Spomenul aj iné objekty a dodal, že v časoch, keď ešte fungovali Považské strojárne, boli dostavané výškové budovy v prevádzke a boli to reprezentatívne priestory. „Ja som sa sem kedysi prisťahoval, bol som ešte mladé chalanisko, učeň. Ale to tu vyzeralo inak. Aj sa sem sťahovalo kopu národa. Veď vo fabrike robilo 14-tisíc ľudí. To bola vtedy výstavba, rástli sídliská, obchody a kadečo iné,“ spomína si pán Jozef, ktorý prišiel z obce pri Dunajskej Strede. Hovorí, že dnešné časy rozvoju v meste neprajú. „Teraz sa tu môžu aj snažiť, ale po tom, čo padla fabrika, už asi nie je na to peňazí, ide to dolu vodou. Fabrika nás držala. Je to škoda,“ hodnotí pán Kulač.
Vyjadrenie mesta
Prednostka mestského úradu Tatiana Kozárová potvrdila, že ide o budovu bývalého generálneho riaditeľstva Považských strojární v centre mesta, ktorá nie je vo vyhovujúcom stave. „Stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby bolo vydané v júni roku 2011 a v júli nadobudlo právoplatnosť. Investor do dnešného dňa so stavbou nezačal, hoci mal na budove reklamu, že stavbu ukončí v tomto roku. Nemáme ani žiadne informácie, že by momentálne so stavbou začínal, stavebnému úradu zatiaľ neoznámil túto skutočnosť,“ informuje Kozárová.
Zámerom investora je podľa podkladov zo stavebného úradu zrekonštruovať budovu tak, aby na prvých dvoch podlažiach boli obchody a služby rozložené okolo dvojpodlažnej haly s galériou, na treťom podlaží priestory kaviarní a reštaurácií s terasami a na ostatných ôsmich podlažiach sa počíta s administratívnymi priestormi.
Problematika rekonštrukcie
Michal Borguľa, konateľ spoločnosti Slovunit, hovorí, že ako spoločnosť do problematiky rekonštrukcie objektu vstúpili v roku 2008 až 2009. „Mali sme dohodu s veľkým strategickým partnerom, ktorý od zámeru, žiaľ, odskočil. Preto sme na budovu umiestnili inzerciu, lebo sme chceli nalákať malých, drobných klientov v rámci mesta,“ osvetľuje genézu problému Borguľa.
Jedným dychom však dodáva, že realitný trh v Považskej Bystrici sa za posledný rok až dva veľmi zmenil. „Podľa našich prieskumov je tu štyridsať až päťdesiat percent plôch neprenajatých. Sme spoločnosť financovaná bankou a na to, aby sme dostali peniaze z banky, potrebujeme nejakú zazmluvnenosť. Robíme na tom, aby sme ju nejako dosiahli, Takže sme využili tú reklamu a aj cez realitné kancelárie sme sa snažili klientov reálne osloviť. Nevieme však banke deklarovať ani len desaťpercentnú obsadenosť, a nieto 70 až 80 percent, aby nám zafinancovala zámer. Takže toto je alfou a omegou celého problému,“ vysvetlil Borguľa.
Dodal ešte, že sú v rokovaní s klientmi, aj s veľkými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré by mali záujem o priestory v danej lokalite. „Tento týždeň máme stretnutie akcionárov čo ďalej s budovou, a potom budem vedieť viac. Naozaj, alfou a omegou tohto problému je obsaditeľnosť objektu a dopyt na kancelárske priestory tu momentálne nie je. Potencionálni klienti by možno ku nám aj radi išli, ale ich existujúci prenajímatelia im tak znížili ceny, že pre nich nemá ekonomický zmysel sťahovať sa,“ vysvetlil Borguľa.
Financie a čas na výstavbu
Rekonštrukciu budovy by mohli podľa Borguľu po stavebnej stránke zvládnuť za sedem až osem mesiacov. Majú už vybranú aj stavebnú firmu, ktorá to má realizovať. „Chceme to realizovať, nechceme to predávať, projektu veríme. Rekonštrukcia by vyšla rádovo na dva milióny eur. Len projekty na stavebné povolenie stáli nejakých stotisíc eur a kúpa nehnuteľnosti vyšla na 700-tisíc eur,“ hovorí Borguľa a dodáva, že je preto aj v ich záujme, aby sa zámer úspešne zrealizoval.
