MALÉ LEDNICE. Zvyk sa volá „zavlačovanie na Dzura“ a jeho čas prichádza v noci z 23. na 24. apríla. Vtedy je najistejšie poschovávať z dvora a pozamykať všetko, čo sa z neho dá odniesť.
Je totiž nanajvýš pravdepodobné, že po zotmení sa na váš pozemok vkradnú mladí chlapci a pod rúškom noci poberú všetko, čo sa dá.
Berú, no nekradnú
V túto jedinú noc v roku je v Malých Ledniciach oddávna tolerované to, čo by sme mohli po iné dni roka označiť ako krádež. Z dvorov odnášajú, teda zavlačujú, napríklad fúriky, pluhy, smetné nádoby či časti plotov. Partie chalanov berú naozaj všetko, čo nie je privarené alebo zamknuté. Pravdaže, majetok spoluobčanov potajme neodnášajú z dvorov preto, aby sa obohatili. Nasledujúce ráno si ľudia svoje veci hľadajú po celej dedine. Kedysi aj v najbližších horách.
V minulosti býval problém napríklad s gazdovskými vozmi. Mládenci z nich odmontovali kolesá, a tie v rannom šere pospúšťali do doliny. Bola to pre nich iste zábava, no menej už pre gazdov, keď sa snažili identifikovať, ktoré koleso je z ktorého voza. Alebo v absolútnej tichosti vedeli rozložiť celý voz. Ten po kusoch povyťahovali na plochú strechu dnešného obecného úradu. Tam voz zložili, aby sa nad dedinou vynímal v celej svojej kráse. Nuž – a jeho majiteľ mal tiež o „zábavu“ postarané.
Istotu nemajú ani dnes
Zavlačovanie na Dzura (Juraja) je v tejto podhorskej obci stále živým zvykom. Môžeme len hádať, koľko káričiek, vedier, rebríkov, vozíkov a ďalšieho majetku bude sústredeného v strede dediny oproti miestnemu obchodu a pohostinstvu aj tento rok. A prečo práve tam? Nuž – zvyk sa rokmi trochu zmodifikoval a zavlečené veci sa už spravidla neschovávajú tak ako kedysi.
Napokon – schovávanie zavlečených vecí bolo aj v minulosti len okrajové. Spravidla vždy sa sústreďovali na viditeľné miesta - na strechu krčmy, do potoka, ku kultúrnemu domu. Išlo o to, aby chlapci ukázali, že napriek všetkým opatreniam domácich, často aj napriek ich celonočnému stráženiu, dokázali niečo z ich dvora uchmatnúť.
Na jeden zvyk súvisiaci so zavlačovaním sa však dnes akosi pozabúda, a to potrestanie vinníka. Bývala ním slamená figurína „Dzura“. Keď sa majitelia zháňali po svojich veciach a vypytovali sa, kto to urobil, odpoveď znela: „Šak to bol Dzuro! Ale nebojce sa, ujco, už si to vyžral! Vedz už aj visí obesený na hasičském stožiari pri obecném dome...“ Mládenci si tak zabezpečovali na Jurajovskú noc alibi.
