LÚKY. Storočná pani Juliana je na svoj vek čulá. Život berie pokorne, vážne i s humorom.
Najskôr oslávila svoje krásne jubileum so zástupcami obce i ďalšími oslávencami z obce. Oslavy v kruhu rodiny boli počas víkendu.
Radosti i trápenia
Oslávenkyňa tvrdí, že silu jej dal vždy pán Boh. „Všetko je v rukách božích, všetko záleží od Boha!“ tvrdí pani Juliana.
Narodila sa 25. apríla 1913. „Otec pracoval v Maďarsku, mama slúžila. Boli veľmi chudobní. Keď mali svadbu, prichystala im ju židovka, u ktorej slúžila. Postupne si nadobudli nejakú roličku,“ spomenie starenka.
Keď mala dvadsaťdva rokov, vydala sa. Narodilo sa jej päť detí, dvaja chlapci a tri dievčatá. Pribúdali roky, rodina sa rozrastala. Postupne sa narodili tri vnučky a traja vnuci, im dvaja pravnuci a jedna pravnučka. Osud a život sa však zahral aj s rodinou Juliany. Najskôr jej zomrelo najmladšie dieťa, pred 37 rokmi manžel, nedávno aj vnuk.
Modlí sa za všetkých
Oslávenkyňa má už trochu problémy s chôdzou a používa pri nej paličku, do záhrady sa však vždy vyberie. Najmä skontrolovať, či je všetko posadené tak, ako má byť. „Áno, príde, skontroluje, povie, či je všetko v poriadku,“ potvrdí s úsmevom dcéra Agnesa, ktorá býva v Dohňanoch.
„Celý život som robila na roliach. Skontrolujem to, ak treba, opravia to,“ usmeje sa jubilantka.
Keď nemôže ísť do záhrady, posedí si pri televízore. Rada si pozrie nielen správy. „Keď vidím všetky tie hrôzy, ako padajú domy, umierajú ľudia, modlím sa, aby niečo podobné neprišlo aj na nás. Rada si pozriem Sultána, Deň a noc či Silu lásky,“ dodá pani Juliana, ktorá býva u syna Ladislava a dcéry Emílie.
Veselá kopa
Tvrdia to o nej všetci príbuzní. „Na Veľkú noc ju bola vyšibať celá rodina. Chodievame za ňou aj na Vianoce, či hody, kedy sa stretne celá rodina. Tento rok mi brat povedal, že babka bola šťastná, keď ju vyšibali a obliali. Nie ako ja, kričím po každej kvapke vody,“ hovorí hovorí vnučka Janka.
Pani Juliana dodá: „Musím byť spokojná, keď mi dal Pán Boh taký dlhý život. Mám síce vyšší tlak, ale inak sa mám dobre. Víno a slivovicu už aj tak nemôžem, lebo by ma pichalo na prsiach,“ zasmeje sa storočná Juliana Bednáriková.
Na jubilantku sú hrdí
Starosta Anton Hrebík v príhovore povedal, že Lúčania sú na storočnú oslávenkyňu hrdí. Pani Juliana sa podpísala do kroniky obce a postupne prevzala od gratulantov dary a kvety.
V závere slávnosti odkrojila a ochutnala z torty, ktorú jej pripravili.
