j Bystrice.
Martina Smatanu zo Združenia lokalpatriotov Považskej Bystrice potešil záujem ľudí o projekt, na ktorý získali financie z grantu jednej nadácie a príspevku súkromnej nadnárodnej spoločnosti.
„Čo sa týka myšlienky malo-plošnej rekonštrukcie treťohorného lesa, tá je síce moja, ale projekt je záležitosťou celého združenia. Jedna súkromná firma z Považskej Bystrice zapožičala náradie, viacerí občania pomohli pri vybavovaní povolení na úradoch, a potom ma tiež prekvapila samotná účasť ľudí na brigáde. Všetci si zaslúžia uznanie a veľkú pochvalu. Zaujala ma aj snaha miestnych bezdomovcov, ktorí prišli na brigádu,“ rozhovoril sa Martin.
Veľa mladých rodín s deťmi
Akcia výsadby parku prilákala hlavne mladé rodiny s deťmi. Spolu s otcom prišiel vysadiť strom aj malý Jakub Šujak. Strážil vodu na polievanie, ktorú mali pripravenú vo velikánskom vedre, lebo ich sadenica bola poriadne veľká. Otec aj s kamarátom Maťom Bačíkom sa však nalopotili ani nie tak preto, že bolo potrebné vykopať veľkú jamu, ale pre „poklady“ ktoré sa objavili pri jej hĺbení. „Pod hlinou je aj veľa stavebného odpadu, narazili sme na asfalt, ktorý tu niekto nahádzal a zahrnul. Takže túto spomienku na staré časy musíme najprv povyberať,“ povedal Jozef Šujak.
„Je to fantastický nápad, budeme môcť povedať, ak to bude úspešne rásť, že sme to sadili my. A ak to niekto nezničí. Ale dúfajme, že nie,“ myslí si o projekte parku pani Mariana, ktorej výdatne pomáhali pri sadení dcérky, trojročná Lucka a poldruharočná Simonka. Mladšia obdivovala aj psíky, s ktorými prišli na podujatie členovia kynologického klubu.
Markétka Krabáčová na otázku, čo robí ona, povedala, že treba aj poupratovať, a tak zbierala papiere. „Som tu aj s maminou, tatinom a bratom Maťom,“ poinformovala aj o účasti ostatnej rodiny.
Ani nie dvojročný Alan Lučiviansky oduševnene rozprával, ako bude postupovať pri zasypávaní jamy. Schmatol do ruky aj hrsť hliny, aby nám to názorne predviedol. Veľmi ho zaujalo aj maľovanie na tvár, keď videl skrášlené dievčatká s makeupom mačičiek. „Malo, malo, tam ...“ kričal nadšene.
Páčili sa mu Paulínka a Lucka Krivé, ktoré prišli sadiť stromy s tatinom. „Prišli sme mu pomôcť, ráno sme už skoro boli hore,“ prezradili. Tatino povedal, že zasadili spolu už tri rastlinky. „Teraz čakáme, pokiaľ nám hlavný záhradný architekt určí, kam s ďalšou,“ dodal.
Plán výsadby a sladký strom
Smatana mal na výsadbu rastlín presne zhotovený plánik. „Zohľadňuje jestvujúce porasty, inžinierske siete a ich ochranné pásma, a hlavne nároky jednotlivých druhov na prostredie a ich veľkosť v dospelom veku. Bolo potrebné urobiť inventarizáciu porastu, zamerať v teréne inžinierske siete, a tomu sa plán výsadby prispôsobil,“ vysvetlil.
Jana Veličová zo Združenia lokalpatriotov Považskej Bystrice zase dodala, že chceli, aby bola akcia zaujímavá pre všetky vekové kategórie. Preto zabezpečili aj maľovanie na tvár. „A bude aj iné prekvapenie,“ prezradila ešte.
A to aj bolo. Keď sa totiž objavila na chodníku do parku skupinka ľudí, ktorá opatrne niesla model stromu, nikomu veru nenapadlo, že je to exotická torta. „Jej príprava trvala desať hodín. Niečo som si urobila aj skôr, napríklad vtáčikov alebo zvieratká, ktoré sú pod stromom, tu mi pomohla aj dcérka. A výroba listov, ktorých bolo mimochodom dosť, zostala na manžela. Bude sa mu o nich možno aj snívať,“ povedala Katarína Buríšková. Dcéra Barborka ešte vysvetlila, že na torte je jedlé všetko, okrem drôtov, ktorými sú prichytené listy.
„Vyzerá výborne, mňam,“ tešil sa Boris Pavlík.
Drevené sochy zvierat
Oľga Bedeová prišla s vnučkou, ktorá pomáhala vyberať z hliny kamienky. Babina skonštatovala, že sa tu malej páči. „Je to tu fajn a je to zaujímavá myšlienka. Bolo by možno ešte dobré, keby sa do parku doplnili aj nejaké zvieratká. Pre deti by to bolo veľmi lákavé, rady by sem chodili. Ale bolo by fajn, keby boli z dreva, nie z plastu,“ myslí si pani Oľga.
Aj Matúša Svatíka by potešilo, keby boli v parku drevené sochy zvierat. „Najlepšie, keby boli z toho obdobia treťohôr,“ dodal. Pri sadení stromu pomáhal neznámej tete, ktorá prišla na akciu. „Prišla som sama a stretla som Matúša, ktorý je tu s tatinom a so sestrou. Je to perfektný nápad, radi by sme vysadili nejakú rastlinku,“ skonštatovala Mariana Strháková.
Nadšení školáci
Nadšení boli aj štyria školáci, že si môžu zasadiť svoj strom. „Sme kamaráti z Nemocničnej ulice. Najprv sme zbierali smeti a teraz nám dovolili sadiť. Budeme sa chodiť pozerať ako rastie a strážiť, aby ho niekto nezničil, keď je náš,“ prezradil jeden z nich. Všetci svorne tvrdili, že strážiť budú aj ostatné vysadené rastlinky.
Veľkí chlapi, veľký strom a jedno želanie
Ladislav Janech netušil, čo sadí, ale prial si, aby to bol nejaký dávny druh čerešne. „Ide máj, tak sa zíde, aby sa bolo pod čím bozkávať,“ smial sa.
Rado Babušík a Juro Zemančík zase vysvetlili, že dostali presné inštrukcie ako hlboko a kam zasadiť ich strom a čo-to si o ňom naštudujú na informačnej tabuli, ktorá bola pri vchode do parku. Jama, ktorú vykopali, bola však poriadne hlboká, lebo ich rastlinka nebola žiadny drobček, ale poriadny kusisko.
Zámer
Miesto by malo byť oddychovou zónou priamo v centre, kde sa človek bude môcť zastaviť a trochu potešiť, pokochať. Martin Smatana hovorí, že aj väčšina mestských parkov je tak trochu treťohorná.
„Keď ľudia začali dovážať a do parkov sadiť magnólie, pagaštany, tuje, ľaliovníky alebo platany, vôbec netušili, že tak trochu nevedomky rekonštruujú treťohorné rastlinstvo. My však chceme ísť o úroveň vyššie a získať čo najviac druhov, ktorých príbuzní rástli v strednej Európe v treťohorách. Každá vysadená rastlina z nášho dlhého zoznamu je pritom pre kompletnosť parku prínosom, ale ak to berieme esteticky, zaujímavé sú magnólie, ľaliovník tulipánokvetý, ambrovník, cercidiphyllum, ktorý rastie aj v mestskej zeleni, javor červený,“ spresňuje Martin.
Z konárika obor
Niektoré z rastlín, ktoré sa v parku vysadili, sa môžu dožiť úctyhodného veku a majú aj mimoriadne rozmery. „Najmohutnejším druhom z tých, čo sa v sobotu vysadili, je platan východný, momentálne len štvrť metra vysoký prútik. Dožíva sa 1000 rokov a priemer kmeňa veľmi starých stromov môže dosiahnuť až 3 metre,“ hovorí o zelenom rekordmanovi Martin.
Pochúťka pre mastodony
Rastliny, ktorú budú teraz rásť v centre mesta, boli pred dávnymi rokmi aj zdrojom potravy pre dávno vyhynuté tvory. Niektoré aj lahôdkami. „Ako zaujímavosť môžem spomenúť, že 30 cm dlhé struky gledíčie, ktorá sa vysadila na hornú terasu, boli zrejme potravou pre treťohorné chobotnáče - mastodony. Preto majú divé gledíčie na konároch priam neskutočné tŕne. Nám však náš dodávateľ dodal beztŕňovú odrodu," hovorí Smatana.
Rastliny, uhlie a známe kry tiež z treťohôr
V parku sú aj zaujímavé ihličnany. „Na dolnú terasu sa vysadil aj tisovec dvojradový, je to dlhoveký opadavý močiarny ihličnan, v súčasnosti rastúci už len na juhovýchode Severnej Ameriky. A práve z dreva európskych treťohorných tisovcov, ktoré však vyhynuli bez potomkov, vzniklo handlovské hnedé uhlie,“ vysvetľuje.
Spolu sa v parku vysadilo približne 30 druhov drevín, ihličnany, listnaté stromy a kry, ale aj stále zelené druhy z podrastu listnatých lesov. „Pre zaujímavosť cezmína a krušpán, ktoré rástli v strednej Európe v treťohorách, sa na naše územie šírili aj počas teplejších medziľadových dôb, len po tej poslednej dobe ľadovej sa im to už akosi nepodarilo a na sever ich opäť začali šíriť až zámockí záhradníci pred niekoľkými stovkami rokov,“ hovorí o histórii známych krov Martin.
Odkiaľ sú rastliny a prísľub mesta
Na záver Smatana vysvetľuje, že s výsadbou parku sú zatiaľ ešte len na začiatku. „Výsledky sobotňajšej brigády budú naozaj viditeľné až o takých 10 - 15 rokov, keď stromy výrazne podrastú. Rastlinami nám prispeli Arborétum Mlyňany a Arboretum MZLU v Brne, semená jelše srdcovitej mi dovolili nazbierať v Botanickej záhrade SPU v Nitre. Z Botanickej záhrady Masarykovej univerzity v Brne máme prisľúbený ďalší treťohorný relikt - lianu Dioscorea balcanica,“ hovorí Smatana.
Výsadba bude podľa neho pokračovať, len čo rastliny dorastú na vhodnú veľkosť. „Ale už asi len po jednom - dvoch kusoch, takže na brigádu sa to už zrejme nenazbiera. Ale možno sa v parku uvidíme pri polievaní stromov,“ dodal Martin.
Park vznikol aj po dohode s vedením mesta. Združenie zabezpečuje dreviny a ich výsadbu. Mesto bude robiť chodníky, lavičky a plánuje areál doplniť aj o drevené sochy zvierat.
