ZEMIANSKY KVAŠOV. Krst nových symbolov bol symbolický. Konal sa počas už osemdesiateho ročníka Klepeta, čiže Jurajovských hodov.
Pri tejto príležitosti si jeden z účastníkov aj zaspomínal, prečo hody dostali názov Klepeto.
Trvalo to dva roky
V minulosti bol Zemiansky Kvašov samostatnou obcou. Mal svoj erb i zástavu. Po pričlenení k mestu Považská Bystrica tieto dva symboly upadli do zabudnutia. Oprášili ich až pred dvomi rokmi a slávnostne pokrstili na konci apríla. „Bolo to obdobie dvojročnej intenzívnej práce a rokovaní s Heraldickou komisiou SR,“ hovorí predseda výboru mestskej časti Ján Jahôdka.
Zásluhu na tom, že sa podarilo „oprášiť“ symboly, majú podľa neho Dana Mahútová a Jozef Machyl. Museli preštudovať množstvo historických materiálov, radiť sa s heraldikmi, aby nakoniec erb dostal konečnú podobu.
Symboly nebude mestská časť používať oficiálne, slúžiť budú skôr na reprezentáciu. „Využijeme ich napríklad pri slávnostných príležitostiach či rôznych udalostiach, kde bude vhodné označenie aj týmito symbolmi,“ vysvetlil Jahôdka.
Prečo klepeto?
Názov hodov je zaužívaný už desiatky rokov. „Náš potok bol veľmi čistý, žili v ňom raky. A keďže každá obec mala prezývku, my sme dostali meno „klepetári“,“ zasmial sa Juraj Kvaššay. „Žiaľ, pred pár rokmi to už nebola pravda, raky a ryby vymizli. Našťastie, s kanalizáciou sa opäť vracajú, už sme videli v potoku aj maličké rybky, snáď sa vrátia i raky.“
K hodom sa podľa neho viaže viacero tradícií. Medzi ne patrí i slávnostná svätá omša v kaplnke, ktorú každý rok navštevuje množstvo ľudí i z okolia. „Medzi ďalšie tradície patrí i dážď. S malými výnimkami to platí stále. Dnes už ráno pršalo, snáď už si táto tradícia svoju úlohu splnila,“ žartovne doplnil.
Hody podľa jeho vyjadrenia bývali skôr rodinného charakteru. K rodinám v Zemianskom Kvašove prichádzali príbuzní a známi z rôznych kútov Slovenska. „Keďže sme boli maličkou obcou, bývalo na hodoch okolo dvesto až tristo ľudí. Teraz ich býva aj tisíc. Možno aj preto, že sa k nám prifarilo aj SNP,“ neodpustil si žartovnú poznámku.
Vo vynovenom kultúrnom dome
Kvašovčania mali radosť aj z vynoveného kultúrneho domu. Budova, v ktorej bola pred mnohými rokmi škola, si už vyžadovala opravu. Ako Jahôdka vysvetlil, ich mestská časť dostala 15-tisíc eur, z nich dve tretiny použila na opravu okien, dvier, podlahy a fasád. „Ešte by sme chceli vymeniť podlahu vo veľkej sále a urobiť kuchynku. Vyzerá to reálne, na prístrešok na cintoríne by sme nemali minúť celých 5-tisíc eur,“ dodal.
