Jasenica začala stavať verejný vodovod už v roku 1995. Zadrhli sa peniaze a potom aj stavba.
JASENICA. Stavia sa už osemnásť rokov, ohýbajú sa pritom zákony a hotová je stále iba štvrtina.
Tak vyzerá výstavba verejného vodovodu v obci Jasenica v okrese Považská Bystrica. Nejde pritom o žiaden bezprecedentný prípad.
Hoci sa na Slovensku v posledných rokoch investovali do vodovodov milióny eur, na studne rôznej kvality bolo vlani odkázaných takmer 600 obcí, v ktorých žije 700-tisíc ľudí.
Od roku 2000 stúpol podiel obcí napojených na vodovod len o štyri percentá na 86,9 percenta.
Prípad Jasenica
Stovky ďalších miest a dedín vodovod stále dobudúvajú, podobne ako Jasenica, ktorá s výstavbou začala už v roku 1995, keď od štátu získala prvý príspevok.
Hoci išlo iba o zlomok sumy z investície, obec vypísala súťaž na celý vodovod a termín ukončenia stavby nechala otvorený „podľa finančných možností objednávateľa“.
Víťaz Cestné stavby Žilina, ktorý mal šesť kilometrov vodovodu postaviť za vyše 14 miliónov korún (472 449 eur), vybudoval záchyt prameňa, elektrickú prípojku a vykúpil časť pozemkov. Tým peniaze vyčerpal, a keďže sa obci nedarilo získať ďalšie, stavba sa zastavila.
Viac peňazí sa obci podarilo získať až za novej starostky Táne Kňažkovej (nezávislá) v roku 2007.
Cena zákazky sa však medzitým dodatkami zvýšila takmer štvornásobne a zatiaľ sa ustálila na 1,8 milióna eur (54 miliónov korún).
Cestné stavby v roku 2008 „vzhľadom na vyťaženosť pri výstavbe diaľnic“ previedli zákazku ďalším dodatkom na miestnu firmu Vinkstav.
Zamrznutý vodovod
„Prepočítavaním ceny cez dodatky a zmenou dodávateľa sa fakticky zrušil výsledok verejného obstarávania,“ hovorí kritik investície Jaseničan Richard Pekár.
Upozorňuje, že firma Vinkstav vznikla len dva mesiace pred odstúpením zákazky a v predmete činnosti nemá výstavbu líniových stavieb.
Domnieva sa preto, že výstavba môže byť predražená a zle spravená. Výsledkom podľa Pekára je, že vodovod stále nemá väčšina obce, hoci ho už mať mohla.
Pekár argumentuje napríklad tým, že vodovodná vetva k bytovkám, ktorú obec dala postaviť bez povolenia po suchom lete 2011, v zime zamrzla.
Projekt k vodovodu dorobila obec dodatočne, projektant ho omylom zakreslil na nesprávnej strane cesty.
Ďalších tridsať rokov
Starostka pochybenie priznáva, za zákazkou ako celkom však stojí.
„Na vetvu k bytovkám nebolo stavebné povolenie ani projektová dokumentácia, ale keďže bolo extrémne suché leto, zvolali sme zastupiteľstvo a všetci uznali, že vodu tam potiahnuť musíme,“ hovorí.
Poruchu so zamŕzaním rýchlo odstránili a vodovodnú vetvu dnes legalizujú.
Obhajuje aj prevod zákazky na Vinkstav. „Je to miestna firma, zamestnáva chlapov z dediny, a to ja ako starostka budem podporovať.“
Šéfom firmy je Vincent Kňažko, syn zástupcu starostky. Toho však zvolili až v roku 2010.
Riaditeľ Transparency International Gabriel Šípoš hovorí, že jasenický prípad nie je vzorom transparentnosti, zložitú situáciu dediny však chápe.
Obec mala podľa neho vypisovať súťaž po častiach, ako získavala peniaze.
„Aj keď si viem predstaviť, že peniaze čakali skôr a nechceli, aby im vodovod robili štyri firmy, ktoré sa budú na seba navzájom vyhovárať,“ vraví. Novú súťaž mala obec spraviť najneskôr pri zmene dodávateľa.
Šipoš ukazuje aj na systémový problém: „Prečo environmentálny fond nedá radšej viac peňazí menšiemu počtu obcí, ako to takto naťahovať?“ pýta sa.
„Požiadavky každoročne niekoľkonásobne prevyšujú naše možnosti,“ odpovedá Jana Mašlejová z fondu.
V posledných dvoch rokoch Jasenica na vodovod od štátu nezískala nič a práce financuje z úveru.
„Keď to takto pôjde ďalej, môže nám dostavba trvať aj ďalších 30 rokov,“ vraví šéf Vinkstavu.
